Takto vyzerá peklo podľa slov ľudí, ktorí doň mali možnosť nahliadnuť

Mnoho ľudí na svete si môže povedať, že si podali ruku so smrťou. Neblahé udalosti, ktoré si vyžiadali ich klinickú smrť, viacerým z nich v mysli ponechali zážitky, na ktoré si spomínajú v dobrom, ale aj v zlom.

Niektorí ľudia, ktorí prežili svoju klinickú smrť, udávajú, že počas svojej púte po „druhom brehu“ videli nebo. Tieto historky sú pomerne známe nehľadiac na krajinu, kultúru či náboženské vyznanie. Existuje však aj druhá skupina ľudí, ktorá je presvedčená o tom, že zavítala do pekla.

Nie každý ide do neba

Angie Fenimorová je žena, ktorej sa podarilo prežiť samovraždu. Svoje prvé zážitky z cesty do „podsvetia“ opisuje totožne ako tí, ktorí údajne navštívili nebo: najprv sa pred ňou premietol vlastný život, a keď predstavenie skončilo, čakalo ju nepríjemné prekvapenie.

Angie si spomína, že prvé, čo postrehla, bola temnota, ktorá ju obklopovala. Zrazu sa pred ňou zjavila skupina ľudí, ktorí podľa jej presvedčenia spáchali samovraždu. Predtým, ako Angie znovu ožila, sa ešte ocitla na nekonečnej otvorenej plošine, kde sa bezcieľne potĺkali stovky duší. Po svojom zážitku sa pridala k cirkvi.

Peklu vládnu démoni

Ďalšia obeť vlastného zmrzačenia Jennifer Perezová sa predrogovala. Ako sama tvrdí, počas smrti najprv videla nebo, a potom peklo. Keď zostúpila do pekla, údajne videla, ako tam démoni trýznia ľudí.

„Cítila som tam síru, ako keby niekto pálil pneumatiky. Skúsila som si zapchať nos, ale bolo to ešte horšie. Všetkých mojich päť zmyslov vnímalo okolie veľmi citlivo. Keď som sa snažila prikryť si nos, pach sa len zhoršil. Tiež som si všimla, že mi zmizli chĺpky na rukách. Cítila som sa preto oveľa teplejšie, aj keď tam už bolo tepla dosť.“

Peklo počas kómy

Matthewa Botsforda museli umiestniť do umelého spánku po tom, ako bol smrteľne postrelený. V kóme zotrval mesiac, a z tohto obdobia si spomínal na to, ako cítil, že visí nad jamou plnou magmy. Neznáme stvorenia ho týrali a zaživa z neho trhali kusy mäsa, ktoré rýchlo dorastali.

Matthew tvrdí, že po mesiaci ho zachránila obrovská ruka, ktorá mu šepla, že ešte nenadišiel jeho čas.

Jedna z najznámejších ciest do pekla

Asi najznámejší a jeden z najprvších prípadov, keď človek tvrdil, že bol svedkom vstupu do pekla, je prípad Georgea Ritchieho, ktorý v roku 1978 publikoval knihu Návrat zo zajtrajška (Return from Tomorrow), v ktorej si môžete prečítať celý jeho zážitok.

Počas Druhej svetovej vojny Georgea na fronte postrelili, v dôsledku čoho ho vo virgínskej nemocnici vyhlásili za mŕtveho. Podľa námorníka sa od tohto momentu jeho duša odpútala od tela a začala poletovať po svete. Vtom stretol zvláštnu bytosť, ktorá ho priviedla na iné miesto.

Podobne, ako to Dante opísal v Božskej komédii, aj Ritchie dostal možnosť prejsť sa po rôznych miestach, ktoré ukrývali ľudské duše. V jednom výjave napríklad pozoroval ľudí v bare, ktorí pili a fajčili až do bezvedomia. V ďalšom obraze videl dvoch obrov, ktorí so sebou zápasili na vyprahnutej pláni.

„Ešte nikdy som nevidel niečo také hrozné, ako tých ľudí, ktorí sa navzájom zlovestne mučili. Všetko bolo deformované tak, ako som to nikdy predtým nevidel.“

Námorník sa po svojom zážitku na prahu smrti vydal cestou psychológie, a dodnes publikoval niekoľko kníh, ktoré sa týkajú mimotelových zážitkov počas smrti.

Toto je len niekoľko svedectiev ľudí, ktorí tvrdia, že videli, čo sa nachádza na druhom brehu. Aj vďaka nim máme šancu stále veriť v to, že smrťou sa náš život nekončí. Alebo to boli len halucinácie?