Vyspelé civilizácie žili na Zemi možno už pred desiatkami miliónov rokov

Radi sa považujeme za korunu všetkého tvorstva – ako ľudia sme predsa jedinečné inteligentné bytosti schopné vytvárať funkčné a technologicky vyspelé mestá a štáty. Ak by pred nami na Zemi kedysi dávno žila minimálne rovnako vyspelá civilizácia, vedeli by sme o tom? Ak by predtým na Zemi fungovali rovnako rozvinuté mestá, ostalo by po nich dosť dôkazov na to, aby ich ľudia našli a pochopili?

Presne tieto teoretické otázky sa pokúsili zodpovedať riaditeľ Goddardovho inštitútu pre vesmírné štúdiá, Gavin Schmidt, a profesor fyziky a astronómie na Rochesterskej univerzite, Adam Frank. Vedcov predovšetkým zaujímalo, či by dôkaz o existencii pokročilej civilizácie dokázal prežiť desiatky miliónov rokov, a ak áno, akú by mal formu.

„Ani ja, ani Gavin, sme doteraz nezaregistrovali akýkoľvek dôkaz o inej priemyselnej civilizácii,“ hovorí Adam Frank. Keďže taký dôkaz neexistuje, vedci sa radšej pozreli na to, aký dopad na našu planétu máme my, ako civilizácia, a ako dlho by dôkazy o nás dokázali prežiť tak, aby ich mohli nájsť ľudia v budúcnosti.

O civilizáciách z minulosti síce máme veľa dôkazov vo forme sôch a základov budov, no tieto artefakty sa nedatujú ďalej ako niekoľko tisíc rokov dozadu. Ak by sme sa však chceli pozrieť na pozostatky spred miliónov rokov, mali by sme väčší problém.

Ak by sme teraz vymreli, ostala by po nás nelichotivá pamiatka

Silurianova hypotéza dostala názov podľa technologicky vyspelých jašterov, s ktorými ste sa mohli stretnúť v deji seriálu Doctor Who. Hypotéza špekuluje nad tým, aké pamiatky by ostali po civilizácii, ktorá zanikla pred 100.000 až 60 miliónmi rokov.

Náš druh v súčasnosti zanecháva za sebou všetky možné druhy predmetov, ktoré sa bude dať identifikovať aj po 100 miliónoch rokov. Množstvo dusíka sa dnes v dôsledku našej aktivity ukladá do sedimentov na dne oceánov a do vrcholov pohorí.

Keďže ročne spálime obrovské množstvo fosílnych palív a vyhodíme milióny ton plastov, podarilo sa nám zmeniť aj cyklus oxidu uhličitého. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že z plastu sa formuje nový druh horniny, ktorý bude tiež možné rozpoznať aj v ďalekej budúcnosti.

Hoci sa stále bavíme len hypoteticky, význam štúdie tým nestráca svoju dôležitosť. Myšlienky o tom, čo naša rasa môže na Zemi zanechať budúcim civilizáciám, nás môžu priviesť k spôsobu, ako odhaliť poklady pradávnych obyvateľov našej planéty, pokiaľ tu nejakí boli.

„Už vieme, že Mars, a možno aj Venuša, boli v minulosti oveľa prívetivejšími miestami pre život, než sú dnes. Pripadá do úvahy, že sa nám jedného dňa podarí prekopať sa aj k pozemským geologickým sedimentom. Pomáha nám to určiť, čo by sme mali hľadať.“