Ako by vyzeral svet, keby sa Zem krútila do opačnej strany?

Vedci na Generálnom zhromaždení euróspkeho zväzu geológie v roku 2018 prezentovali počítačovú simuláciu, ktorá zobrazuje, ako by svet vyzeral, keby sa naša planéta točila okolo vlastnej osi opačným smerom. V skratke: zo Severnej Ameriky by sa stala púšť, Amazonský prales by sa zmenil na vyprahnutú pustatinu a stredom Afriky až po blízky východ by sa tiahli zelené zarastené pláne.

Západ Európy by sa ocitol v mrazivých zimách, cyanobaktérie produkujúce kyslík by sa ocitli na miestach, kde sa im nikdy predtým nedarilo, a atlantické oceánske prúdenie by sa premiestnilo do Tichého oceána.

Uvedomujeme si vôbec dôležitosť zemskej rotácie?

Zemský ročný obeh okolo Slnka dopĺňa rotácia okolo vlastnej osi, ktorá dokončí jeden obeh každých 24 hodín rýchlosťou 1670 kilometrov za hodinu. Zem sa okolo svojej osi točí prográdne – teda od západu po východ, podobne, ako všetky ostatné planéty slnečnej sústavy okrem Venuše a Uránu.

Zemská rotácia má na svedomí vznik oceánskych prúdov, ktoré spolu s prúdením vetra vytvárajú zemské podnebie. Práve oceánskym prúdom a prúdeniu vzduchu môžeme vďačiť za to, že v pralesoch často prší a na púšťach je extrémne sucho.

Retrográdny chod Zeme

Za vznikom modelu zobrazujúceho retrográdne rotovanie Zeme stojí dvojica Florian Ziemen a Max Planck. „Obrátením zemskej rotácie sa nezmenia žiadne topografické prvky ako veľkosť, tvar alebo poloha kontinentov a oceánov, ale vzniknú celkom odlišné podmienky medzi prúdením a topografiou,“ vysvetľuje Ziemen.

Opačné rotovanie by v dôsledku zmeny správania oceánskych prúdov na Zemi vytvorilo celkom nové klimatické podmienky.

Zelenšia Zem

Vedcom vo výskume pomohol Model zemského systému z Inštitútu Maxa Plancka, pomocou ktorého dokázali názorne zmeniť Coriolisovu silu, ktorá udržiava zemskú rotáciu v smere, aký poznáme.

Zmeny, ktoré by Zem po takomto prevrate zasiahli, by bolo možné pozorovať v priebehu niekoľko tisíc rokov. Najpodstatnejšou zmenou by bolo to, že Zem by bola oveľa zelenšia. Povrch planéty by nepokrývalo dnešných 42 miliónov kilometrov štvorcových púští, ale len 31 miliónov. Na polovici púštnych oblastí by začala rásť zeleň, a druhú polovicu by pokryli dreviny.

Na druhej strane, púšte by sa ocitli tam, kde doteraz neboli – na juhovýchode Spojených štátov, juhu Brazílie a Argentíny a na severe Číny.

Európa zahalená do treskúcej zimy

Zmena zemskej rotácie by mala za následok aj zmenu prúdenia vzduchu, čo by v konečnom dôsledku znamenalo zmenu teplôt subtropického a mierneho pásma. Západné časti kontinentov by boli chladnejšie, a východné, naopak, teplejšie.

Severozápad Európy by sa musel vysporiadať s oveľa nižšími teplotami v čase zimy. Zmeny by postihli aj oceánske prúdy, kvôli čomu by sa oteplili východné hranice morí, a ochladili ich západné hranice.

Simulácia tiež ukázala, že Golfský prúd, ktorý roznáša teplo do viacerých častí sveta, by zmizol z Atlantického oceánu, no podobný silnejší prúd by sa zas vynoril vo vodách Tichého oceánu, a priniesol by teplo na východ Ruska. Podľa Ziemena ide v tomto prípade o nový objav, ktorý sa nepodarilo preukázať ani predošlým štúdiám o opačnej rotácii Zeme.

Odlišné prúdenie Indického oceánu by do tejto oblasti prinieslo cyanobaktérie, ktoré sa sem za súčasného stavu nikdy nedostali. Za najzaujímavejšie odhalenie Ziemen však považuje fakt, že v prípade, že by Zem zmenila smer svojho rotovania, Sahara by ozelenela.

„Zelená Sahara v našom modeli ma priviedla k myšlienkam, prečo vôbec je teraz na Sahare púšť, a prečo v retrográdnom modeli nie je. Na projekte ma najviac fascinujú práve takéto najtriviálnejšie otázky,“

doplnil Ziemen.