Predčasné voľby nebudú, ústavný zákon plénom neprešiel

Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR sa konať nebudú. Poslanci NR SR v utorok nepodporili opozičný návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia, ktorý určoval termín parlamentných volieb na 8. septembra 2018.

Do rozpravy, ktorá hlasovaniu predchádzala, sa žiaden z koaličných poslancov neprihlásil. Opozícia využila priestor na kritiku pomerov a štýlu vládnutia v tejto krajine, členovia koalície reagovali len cez občasné faktické poznámky.

V dôvodovej správe návrhu bolo uvedené, že od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 došlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. „Vo voľbách sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch však došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu,“ argumentovala opozícia.

Podľa nej sa vláda aktuálne opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu „a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov“. „Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky, a to dokonca ani tej z roku 2016,“ tvrdili predkladatelia.

Zároveň dodávali, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. „Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí spájaných s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách,“ píše sa v dôvodovej správe.

Vážnosť situácie podľa opozície potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej. „Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda, rovnako ako tá predchádzajúca, sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany kandidujúce vo voľbách,“ uviedli SaS, OĽaNO a Sme rodina. Riešenie tejto situácie videli v skrátení VII. volebného obdobia a v stanovení termínu nových volieb.