Vedci prišli na to, čo sa v skutočnosti deje s „prehltnutou“ hviezdou v čiernej diere

Hviezdy, ktoré sa dostanú príliš blízko k teritóriu supermasívnej čiernej diery v centrách galaxií, sú pod vplyvom jej gravitácie roztrhané a „vcucnuté“ dovnútra. Vedci teraz bližšie popisujú, čo sa počas tejto udalosti v skutočnosti deje.

Prelomová štúdia, ktorá poskytuje novú teoretickú perspektívu rýchlo rastúcemu odvetviu astrofyziky, bola publikovaná v Astrophysical Journal Letters. Jej spoluautor Enrico Ramirez-Ruiz z Kodanskej univerzity ju opisuje týmito slovami:

„Len za posledných 10 rokov sa nám podarilo rozlíšiť moment pohltenia hviezdy od iných galaktických fenoménov, a tento nový model nám dodá základy nutné na pochopenie tejto jedinečnej udalosti.“

Čo vlastne čierne diery robia?

Väčšina galaxií je charakteristická tým, že sa v ich strede nachádza pokojná čierna diera, ktorá nič nepohlcuje, a tak z nej nevychádzajú ani žiadne svetelné paprsky. To, že by čierna diera pohltila hviezdu, sa deje len zriedkavo – v typickej galaxii len raz za 10.000 rokov.

Keď sa však nešťastnej hviezde pritrafí cesta do blízkosti čiernej diery, tá ju pohltí, a na istý čas ostane „presýtená“ hviezdnymi pozostatkami. Jediným riešením je pre ňu vylúčiť do priestoru intenzívne rádiové žiarenie.

„Je zaujímavé sledovať, ako sa materiály dostanú do čiernej diery v takých extrémnych podmienkach. Keď čierna diera pohltí hviezdny plyn, vylúči pritom obrovské množstvo radiácie.

Radiácia je pozorovateľná a pomáha nám lepšie pochopiť fyziku a určiť vlastnosti čiernych dier. Lov takýchto fenoménov je pre nás o to zaujímavejší,“

komentuje svoj nález vedúca autorka štúdie Jane Lixin Daiová, takisto z Kodanskej univerzity.

Všetko záleží od správneho uhla

Predpokladá sa, že podobný sled udalostí sprevádza každé pohltenie hviezdy čiernou dierou. Dosiaľ sa astronómom podarilo stať sa svedkami asi dvanástich takýchto udalostí, no každá z nich vykazovala jedinečné vlastnosti. Niektoré čierne diery vylučujú hlavne röntgenové lúče, iné zas ultrafialové lúče.

Nový model, ktorý je schopný zachytiť tieto rôznorodosti, sa zameriava na uhol pozorovateľa a čiernej diery.

„Je to akoby existoval závoj, ktorý zahaľuje časť monštra. Z niektorých uhlov môžeme vidieť celé monštrum, z iných je však zahalené. Je stále rovnaké, ale vnímame ho inak,“

objasnil Ramirez-Ruiz. Nový astrofyzický model pohlcovania hviezd čiernymi dierami kombinuje znalosti všeobecnej relativity, magnetických polí, radiácie a hydrodynamiky plynov.