Černobyľské vlky utekajú zo svojej domoviny. Prenesú rádioaktívne látky aj k nám?

Po katastrofe v jadrovej elektrárni pri Černobyle, pri ktorej 26. apríla 1986 došlo k výbuchu jadrového reaktora, sa úroveň radiácie v danej lokalite postupne znížila do miery, ktorá je dnes pre človeka viacmenej neškodná. Napriek tomu sa na tajuplné miesto odváži vydať len málokto.

Keďže na 4300-kilometrové zamorené územie dlhý čas ľudská noha nevstúpila, začalo sa v týchto miestach dariť faune a flóre. Životom prekypovali najmä miestne vlky, ktorých tu v roku 2016 malo odhadom prebývať 300, čo je až 7-krát viac v porovnaní s okolitými lesmi.

Podľa Michaela Byrnea z Univerzity v Missouri za zvýšeným počtom vlčej populácie v okolí Černobyľu nestojí žiadna mutácia. Vlky sa tu premnožili práve vďaka pokoju a absencii ľudí. Byrne stojí za zverejnením prvého dôkazu o tom, že vlky sa z tejto zóny začali premiestňovať do okolia.

Pri sledovaní vlkov pomohlo GPS

Vedci z Missouri sa rozhodli pozrieť na to, či vlky z Černobyľu opúšťajú svoje rodisko, a ak áno, ako často to robia a či predstavujú pre ľudí riziko.

Vedecký tím okolo Byrnea trinástim dospelým a jednému mladému vlkovi nasadili obojky s GPS zariadením, pomocou ktorých ich tri týždne sledovali. Výsledky svojho výskumu následne publikovali v článku pre European Journal of Wildlife Research.

Za tri týždne dospelé vlky ostali v uzavretej zóne, no mláďa sa vybralo na celkom dlhú prechádzku. Utieklo až 300 kilometrov za hranice uzavretej zóny, čo u niektorých obyvateľov okolitých obcí právom vyvolalo paniku.

Podľa Byrnea sa však niet čoho obávať. „Nemáme žiadne dôkazy o tom, že by mohli byť hrozbou pre človeka. Výskum v tejto oblasti by síce mohol ponúknuť zaujímavé výsledky, ale o zdravie ľudí by som sa nebál.“

Vedci nárast počtu vlkov v zamorenej oblasti nevidia ako negatívum. V skutočnosti sa domnievajú, že práve vďaka obmedzeniu ľudského prístupu by sa Černobyľ mohol stať zdrojom života aj ohrozených druhov, ktoré by svojou migráciou prispeli populáciám v okolitých oblastiach.