Kaliňákove volebné zákony majú nedostatky, hovorí opozícia

Podľa Kaliňáka si ich prijatie vyžaduje väčšiu mieru dohody a politického konsenzu. „Preto predpokladáme, že budú ešte prechádzať zmenami a tie najväčšie čakáme, keď budú v parlamente,“ vyhlásil Kaliňák s tým, že štyri korekcie už akceptovali.

Nová volebná legislatíva by mala podľa ministra vnútra ušetriť štátu do dvoch rokov 1,5 milióna eur. Podľa navrhovaných pravidiel by totiž mali odmeny dostávať len členovia volebných komisií, ktorých strany dosiahli v predchádzajúcich voľbách viac ako tri percentá hlasov.

„Zvyšní členovia môžu byť samozrejme nominovaní, akurát, že štát nemusí znášať tie náklady,“ povedal Kaliňák. Pri parlamentných voľbách sa tak bude dať podľa neho ušetriť 800-tisíc až milión eur.

V predstavenej volebnej legislatíve chýba zriadenie nezávislého kontrolného orgánu, ktorý by mal na starosti dodržiavanie pravidiel volieb. „Sme za to, aby takáto inštitúcia existovala, ale nedošlo k jednoznačnému konsenzu, ako by to malo vyzerať,“ uviedol minister Kaliňák s tým, že na to musí nastať celopolitický konsenzus.

Podľa Kaliňáka sa na jej podobe nevedeli zhodnúť ani mimovládne organizácie, s ktorými sa na túto tému rozprával. Kaliňákovi sa pozdáva možnosť, že by úlohu kontrolnej inštitúcie prevzal poslanecký výbor. Podľa jeho slov je možné, že sa do zákona podarí zapracovať aj vytvorenie takejto inštitúcie.

Minister Kaliňák obhajoval aj návrh zaviesť pre všetky voľby 48-hodinové moratórium. Podľa neho sa doteraz dodržiavalo, až na malé excesy. „Myslím si, že moratórium sa uplatnilo a pomohlo, aby boli voľby férové,“ tvrdí. Zakázať zverejňovanie prieskumov volebných preferencií tri týždne pred voľbami je podľa neho správne. „Rozdiely v prieskumoch sú priepastné. Agentúry nie sú súčasťou politického súboja,“ dodal.

Ministerstvo vnútra posunulo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o volebnej kampani a zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Opozícia kritizuje volebné zákony

Politický konsenzus pri prijímaní novej volebnej legislatívy je dobrý nápad, myslí si poslanec NR SR za Most-Híd Gábor Gál. „Súhlasím s pánom ministrom, že by bola dobrá spoločná zhoda a parlament bude asi dobrou pôdou, aby sme o tom podiskutovali,“ povedal Gál agentúre SITA.

Podľa jeho slov chcú predložiť v parlamente aj vlastný zákon o voľbách, no sú za diskusiu a za tie lepšie riešenia. „Vidíme niektoré nedostatky v ministerskom návrhu, napríklad v oblasti kontroly,“ uviedol. „Porovnáme oba návrhy, nech sa spraví diskusia. Nie sme narcisovia, sme za riešenia,“ dodal poslanec.

Poslanec za opozičnú stranu Sloboda a Solidarita Peter Osuský vidí v Kaliňákových návrhoch ako problematické najmä paragrafy o znovuzavedení moratória a zákaz zverejňovať prieskumy preferencií tri týždne pred voľbami.

„Nikdy nedostane môj hlas pre zákon, v ktorom sú tieto dva paragrafy a predpokladám, že ho nedostane ani od nikoho z SaS,“ povedal Osuský. Podľa neho navrhuje minister Kaliňák veci, ktoré sú v protiklade s tým, čo navrhoval pred časom práve Osuský.

„Zaviedol veci, ktoré som ja pred niekoľkými mesiacmi navrhoval presne v protismere, aby boli v lokálnych voľbách zrušené moratóriá. On to ide vrátiť,“ ozrejmil. Podľa Osuského tiež neexistuje rozumný dôvod, aby sa obmedzoval nárok na informácie. „Zákaz uverejňovania prieskumov pred voľbami nemá nijakú oporu v zákone a v Ústave už vôbec nie,“ vyjadril sa.

Podľa poslanca Pavla Abrhana (KDH) má legislatíva z dielne ministerstva vnútra dva hlavné mínusy - okrem zavedenia moratória aj chýbajúci nezávislý kontrolný mechanizmus. „Pokiaľ by sa rozšírili kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu, aby aj on mohol kontrolovať kampane politických strán, to by bolo podstatne lepšie riešenie,“ skonštatoval. Podľa aktuálneho návrhu by kontrola pravidiel o financovaní volebnej kampane spadala pod rezort financií.