Vedci našli tajnú skrýšu na Zemi, v ktorej sa ukrýva až biliarda diamantov

Každý z nás pozná diamanty ako drahé kamene, ktoré poslúžia najmä mladým mužom so zámerom požiadať partnerku o ruku. Diamanty sú však žiadané aj pre svoju tvrdosť, ktorá v priemysle poslúži pri výrobe píl, vrtákov aj brúsok.

Ročne sa vyťaží asi 26.000 kilogramov diamantov v celkovej hodnote okolo 9 miliárd dolárov (7,7 miliardy eur), pričom väčšina ťažby pripadá na oblasť Afriky. Práca v diamantových baniach je povestná svojou fyzickou náročnosťou a nedostatočným ohodnotením. To všetko by sme mohli obmedziť, ak by sa nám podarilo dostať k novo nájdenej skrýši s biliardou vzácnych kameňov.

K pokladu sa dostane len skutočný dobrodruh

Podľa štúdie publikovanej v žurnále Geochemistry, Geophysics, Geosystem sa pod zemským povrchom nachádza 1000-krát viac diamantov, než sme si pôvodne mysleli. Má to len jediný háčik: niet sa k nim ako dostať.

Diamantový poklad sa podľa najnovších odhadov ukrýva asi 145 – 240 kilometrov pod zemským povrchom, na dne takzvaných kratónov umiestnených pod väčšinou kontinentálnych tektonických dosiek.

Geológom sa podarilo odhaliť diamantový úkryt pomocou snímania seizmických vĺn vychádzajúcich z kratónov počas zemetrasenia alebo cunami. V oblastiach posiatych diamantmi sa vlny zrýchľovali viac ako v okolitom prostredí, vďaka čomu sa podarila odhaliť prítomnosť diamantov. Tie podľa odhadov tvoria 1 až 2 percentá spodku kratónov.

„Keď vlny prechádzajú cez Zem, diamanty ich prenesú rýchlejšie ako iné, menej pevné kamene alebo minerály,“ upresňuje Joshua Garber, vedúci autor štúdie.

Existuje viacero možností

Napriek pomerne presnému nálezu vedci nevedia so stopercentnou istotou určiť, či sú výsledky ich štúdie správne. Dostať sa ku týmto častiam zemskej kôry síce nie je celkom nemožné, pretože niekedy ich vynesie na povrch vybuchujúca magma, no v súčasnosti neexistuje jediný hmatateľný dôkaz, ktorý by mohol potvrdiť túto teóriu.

Závery štúdie priviedli k polemike aj samotných autorov. Garber napríklad uvádza ďalšie možné vysvetlenie, podľa ktorého by kratónové podložie mohlo byť chladnejšie než nás učia učebnice, vďaka čomu by získali aj nadmernú pevnosť. Túto teóriu ale vedec považuje za menej pravdepodobnú.

„Naše chápanie zemských hlbín sa zdokonaľuje ďalšími meraniami, pokusmi a niekedy aj nálezom vzoriek. Predpokladám, že nás nikdy neprestane prekvapovať to, čo nájdeme.“