Vedci už vedia, ako zanikla Mayská civilizácia.Hrôzostrašný osud by mohol postihnúť aj nás

Aj napriek tomu, že starovekí Mayovia dosiahli ohromujúce objavy a úspechy v oblasti astronómie, architektúry a matematiky, ich civilizácia zhruba pred 1000 rokmi zanikla. Vedci sa dlhodobo domnievali, že Mayov vyhubilo sucho, no až dnes sa túto teóriu podarilo potvrdiť, a to vďaka vyspelejšej technológii, ktorá nám o konci jednej z najlegendárnejších civilizácií povie viac.

Stopy zániku Mayov vedú do jazera Chichancanab

Najlepším ukazovateľom podnebia, v akom Mayovia žili, je jazero Chichancanab na polostrove Yucatán. V 90. rokoch sa pomocou analýzy izotopov kyslíka v pobrežných lastúrach podarilo zistiť, že posledné roky mayského obdobia boli pomerne suché.

Merania v minulosti neboli natoľko presné, aby dokázali s istotou povedať, či lokálna zmena počasia skutočne mohla zničiť západnú civilizáciu s najpokročilejším systémom písma a vyspelou architektúrou. Štúdia publikovaná v časopise Science nám dnes ponúka odpoveď, ktorou by mala byť veľmi dramatická zmena počasia v strednej Amerike.

Študent Cambridgeskej univerzity Nicholas Evans najnovšie odmeral hladinu izotopov kyslíka a vodíka v molekulách vody z jazera. Merania preukázali, že na niekoľko dlhých období v priebehu 400 rokov sa na danom území znížil ročný úhrn zrážok o 41 až 54 percent, a vlhkosť vzduchu poklesla o 2 až 7 percent.

Zmena podnebia mala ohromný dopad na poľnohospodársku produkciu, čo sa najviac prejavilo počas rokov, keď úhrn zrážok klesol až o 70 percent pod dovtedajšiu normu. Väčšina civilizácií by bola na obdobie sucha pripravená zásobou potravín, čo bol zrejme aj prípad Mayov.

Hrozba pre dnešnú civilizáciu

Dnes v okolí jazera Chichancanab padne okolo 1200 milimetrov zrážok ročne, čo sa dá porovnať s ročným úhrnom zrážok v Londýne a úhrnom zrážok počas vrcholného obdobia Mayskej civilizácie. Môže sa zdať, že to predsa nie je žiadna katastrofa, ale pre poľnohospodárstvo, ktoré sa sústreďuje na pestovanie rastlín náročných na zavlažovanie (napríklad bavlna) ide o devastujúce podmienky.

Sucho vo vrcholnom období Mayskej civilizácie síce nezapríčinilo jej úpadok, no populácia aj technológia zaznamenala prudký pokles, a viac sa zamerala na vyhľadávanie trvalých zdrojov vody.

Štúdia zameraná na kolaps pradávnej civilizácie nás upozorňuje na hrozby, ktorým ľudstvo čelí aj dnes. Skutočnosť, že mayské mestá padli kvôli množstvu zrážok, ktoré by iné časti sveta považovali za nadmerné, nám pripomína, že podstatné nie je to, aké vysoké sú teploty a množstvo zrážok, ale to, ako rýchlo sa uskutočňuje zmena podnebia.