Zoológovia objavili tri nové druhy jaskynných živočíchov
Pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa podaril unikátny nález.
V spolupráci so Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši objavili v jaskyniach na Slovensku pre vedu tri nové druhy jaskynných živočíchov.
„Jedná sa o drobných zástupcov bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus. Ich zber v jaskyniach si vyžaduje veľa pozornosti kvôli miniatúrnej veľkosti tela - merajú približne iba pol milimetra - a následne sa podrobne študujú v laboratóriu pomocou mikroskopu,“ vysvetlil vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Ľubomír Kováč.
Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov podľa neho jednoznačne naznačuje, že ide o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. Majú zreteľne predĺžené končatiny a povrch ich tela je pokrytý množstvom zmyslových chĺpkov, ktoré nahrádzajú zrak. Kráčavé nohy sú navyše vybavené predĺženými pazúrikmi, ktoré im umožňujú ľahší povrch po klzkom povrchu a po hladine vody.
Tieto živočíchy podľa Kováča poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Sú prispôsobené výhradne na tento typ prostredia, mimo jaskýň neprežívajú.
"Novoobjavené druhy chvostoskokov živia jaskynnými mikroorganizmami, prevažne mikroskopickými hubami a ako konzumenty sú súčasťou potravnej siete, ktorá zabezpečuje rozklad prítomných humusových látok, naplaveného lístia a dreva, či guána netopierov na jednoduchšie formy v kolobehu látok," dodal zoológ.
Ako Kováč vysvetlil, jaskyne predstavujú veľmi špecifický typ prostredia s vyrovnanou teplotou a vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne obmedzenými potravnými zdrojmi, čomu sa musia živočíchy náležite prispôsobiť. Teplota vzduchu sa v našich jaskyniach pohybuje najčastejšie v rozmedzí päť až 10 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu býva často až stopercentná.
„V jaskyniach pútajú pozornosť predovšetkým väčšie formy živočíchov a to netopiere, salamandry, chrobáky, motýle, či pavúky. Obýva ich však oveľa pestrejšie spektrum rôznych foriem organizmov, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Jedná sa najmä o rôzne formy baktérií, húb a rias. Z bezstavovcov vytvárajú v jaskyniach veľmi pestré spoločenstvá článkonožce, z nich najmä pavúkovce, kôrovce a hmyz. Množstvo týchto organizmov žije aj na povrchu v pôde, či povrchovej vode, niektoré z nich sa v jaskyniach vyskytujú iba príležitostne. Iba obmedzený počet druhov je však prispôsobených trvalo a výhradne na život v podzemí,“ vysvetľuje Ľubomír Kováč.
Súčasný biospeleologický výskum na Slovensku prináša postupne viacero objavov nových jaskynných druhov aj v iných skupinách bezstavovcov, uzavrel.
„Jedná sa o drobných zástupcov bezkrídleho hmyzu zo skupiny chvostoskokov, ktorých vedecké názvy sú Megalothorax hipmani, Megalothorax carpaticus a Megalothorax tatricus. Ich zber v jaskyniach si vyžaduje veľa pozornosti kvôli miniatúrnej veľkosti tela - merajú približne iba pol milimetra - a následne sa podrobne študujú v laboratóriu pomocou mikroskopu,“ vysvetlil vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Ľubomír Kováč.
Tvar tela týchto nových druhov bezstavovcov podľa neho jednoznačne naznačuje, že ide o adaptované jaskynné formy, ktorých evolúcia v podzemí trvala niekoľko desiatok miliónov rokov. Majú zreteľne predĺžené končatiny a povrch ich tela je pokrytý množstvom zmyslových chĺpkov, ktoré nahrádzajú zrak. Kráčavé nohy sú navyše vybavené predĺženými pazúrikmi, ktoré im umožňujú ľahší povrch po klzkom povrchu a po hladine vody.
Tieto živočíchy podľa Kováča poskytujú jeden z ďalších dôkazov, že aj v našich jaskyniach, podobne ako v južnej Európe, prebiehal vývoj špecializovanej jaskynnej fauny. Sú prispôsobené výhradne na tento typ prostredia, mimo jaskýň neprežívajú.
"Novoobjavené druhy chvostoskokov živia jaskynnými mikroorganizmami, prevažne mikroskopickými hubami a ako konzumenty sú súčasťou potravnej siete, ktorá zabezpečuje rozklad prítomných humusových látok, naplaveného lístia a dreva, či guána netopierov na jednoduchšie formy v kolobehu látok," dodal zoológ.
Ako Kováč vysvetlil, jaskyne predstavujú veľmi špecifický typ prostredia s vyrovnanou teplotou a vysokou vlhkosťou vzduchu a relatívne obmedzenými potravnými zdrojmi, čomu sa musia živočíchy náležite prispôsobiť. Teplota vzduchu sa v našich jaskyniach pohybuje najčastejšie v rozmedzí päť až 10 stupňov Celzia a vlhkosť vzduchu býva často až stopercentná.
„V jaskyniach pútajú pozornosť predovšetkým väčšie formy živočíchov a to netopiere, salamandry, chrobáky, motýle, či pavúky. Obýva ich však oveľa pestrejšie spektrum rôznych foriem organizmov, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Jedná sa najmä o rôzne formy baktérií, húb a rias. Z bezstavovcov vytvárajú v jaskyniach veľmi pestré spoločenstvá článkonožce, z nich najmä pavúkovce, kôrovce a hmyz. Množstvo týchto organizmov žije aj na povrchu v pôde, či povrchovej vode, niektoré z nich sa v jaskyniach vyskytujú iba príležitostne. Iba obmedzený počet druhov je však prispôsobených trvalo a výhradne na život v podzemí,“ vysvetľuje Ľubomír Kováč.
Súčasný biospeleologický výskum na Slovensku prináša postupne viacero objavov nových jaskynných druhov aj v iných skupinách bezstavovcov, uzavrel.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Zdravotníci varujú: 24 vírusov, ktoré môžu spustiť ďalšiu pandémiu
6:35 28.03.2025Veda
Britskí zdravotníci zverejnili zoznam potenciálnych patogénov, ktoré môžu viesť k vzniku ďalšej pandémie. Viaceré z nich sú už v obehu.
Poľskí vedci vyvíjajú robota, ktorý mapuje lesy a zbiera aj kliešte
12:03 27.03.2025Veda
Medzinárodný vedecký tím, ktorého súčasťou sú odborníci z poľských univerzít, pracuje na vývoji robota určeného na mapovanie lesov.
Tieto bylinky v sebe skrývajú liek na Alzheimerovu chorobu
6:25 24.03.2025Veda
Dve bylinky môžu skrývať kľúč k liečbe demencie.
Takto sa dá zarobiť 5000 eur za ležanie v posteli
20:24 16.03.2025Veda
Dobrovoľníci dostanú tisíce eur za 10 dní ležania v špeciálnej posteli.
ISS zaznamenala míľnik, Zem obehla už 150.000 krát
10:05 12.03.2025Veda
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) dosiahla v utorok významný míľnik, keď dokončila svoj 150-tisíci obeh okolo Zeme.
Vosveteit.sk
