Na Slovensku za posledné roky najviac zdraželo oblečenie a obuv

Slovensko bolo vlani spomedzi krajín Európskej únie (EÚ) ôsmou najlacnejšou krajinou z hľadiska cien spotrebných tovarov a služieb. Ešte v roku 2000 však bola krajina po Bulharsku a Rumunsku na treťom mieste. Vyplýva to z analýzy Slovenskej sporiteľne, ktorú zostavila na základe údajov o cenách tovarov a služieb v rámci krajín EÚ, ktoré v piatok zverejnil Eurostat.

Najvýraznejší nárast cien podľa Eurostatu možno na Slovensku sledovať od roku 2003 v prípade oblečenia a obuvi. „Napriek tomu, ak sa pozrieme na spotrebný kôš ako taký, Slováci vynakladajú mesačne najviac peňazí na bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn až štvrtinu. Druhou najväčšou položkou sú potraviny (17 %). Podľa údajov Štatistického úradu SR míňajú Slováci najmenej na vzdelávanie, a to necelé dve percentá,“ priblížila analytička sporiteľne Lenka Buchláková.

Cenové hladiny spotrebných tovarov a služieb sa v rámci krajín Európskej únie značne líšia. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu mali za vlaňajšok najvyššie spotrebiteľské ceny v Dánsku a Luxembursku, za nimi nasleduje Švédsko a Fínsko. Naopak, na opačnom konci rebríčka sa ocitli Bulharsko, Rumunsko či Poľsko.

V rámci Európy v prípade potravín a nealkoholických nápojov bolo v roku 2017 najdrahšie Švajčiarsko. Alkohol a cigarety sú najdrahšie v Írsku. Práve táto krajina bola za vlaňajšok jednou z najdrahších aj v prípade cien oblečenia, nábytku či doplnkov do domácností, dopravy a rekreácie, kultúry a v cenách v reštauráciách a hoteloch. Najdrahším členským štátom EÚ v prípade menovaných položiek je Dánsko. Najvyššie náklady na komunikáciu majú Gréci, Švédi majú najvyššie ceny oblečenia a obuvi, v Luxembursku je najdrahšie bývanie.

„Ak sa porovnávame so susednou Českou republikou, tak vyššie cenové hladiny oproti Slovensku boli v prípade poštových a telekomunikačných služieb, vo vzdelávaní, v prípade bývania a alkoholických nápojov a tabaku, v ostatných položkách majú Česi za sledované obdobie o niečo nižšie ceny ako Slovensko,“ doplnila Buchláková.

Štatistici v rámci spotrebného koša sledujú potraviny a nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje a tabak, odevy a obuv, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, nábytok, bytové zariadenia a bežnú údržbu domu, zdravotníctvo, dopravu, pošty a spoje, rekreáciu a kultúru, vzdelávanie, reštaurácie a hotely a rozličné tovary a služby.