Takto ovplyvňuje vývoj detí súrodenecká rivalita

Nový výskum z Centra pre výskum rodiny Cambridgeskej univerzity naznačuje, že zdravá súrodenecká rivalita môže skutočne pomôcť vášmu duševnému a emocionálnemu rozvoju, ako aj sociálnym zručnostiam.

Výskumníci v päťročnom výskumnom projekte analyzovali kognitívny a spoločenský vývoj detí vo veku od dvoch do šiestich rokov. Projektu sa zúčastnilo 140 detí a výsledky ukázali, že mať súrodenca môže mať pozitívny vplyv na skorý vývoj človeka, a to aj vtedy, ak je vzťah negatívny.

Deťom prospieva len slabá rivalita

V štúdii analyzovali videonahrávky detských interakcií s rodinou, priateľmi a cudzími ľuďmi, rozhovory, dotazníky a množstvo testov, ktoré hodnotili ich používanie jazyka, plánovacie schopnosti, pamäť a sebaovládanie.

Výsledky však ukázali, že len mierne súperenie medzi súrodencami bolo považované za prospešné, pretože trvalý konflikt po dobu niekoľkých rokov by mohol viesť k ťažkostiam pri budovaní vzťahov a problémom so správaním v neskoršom živote.

Doktorka Claire Hughesová, ktorá pracovala na štúdii, uviedla:

"Tradičný názor spočíva v tom, že mať brat alebo sestru vedie k veľkej súťaži o pozornosť a lásku rodičov. V skutočnosti rovnováha medzi našimi dôkazmi naznačuje, že detské spoločenské chápanie môže byť v mnohých prípadoch urýchlené ich interakciou so súrodencami. Zdá sa, že jedným z kľúčových dôvodov je, že súrodenec je prirodzeným spojencom. Často sú na rovnakej vlnovej dĺžke a pravdepodobne sa zapájajú do istej predstieranej hry, ktorá pomáha deťom rozvíjať povedomie o mentálnych stavoch."

Pozitívne účinky súrodeneckých rozhovorov sa ukážu v neskoršom veku

Výskumníci si všimli, že keď deti hrali hry, v ktorých museli predstierať, častokrát hlbšie diskutovali o svojich myšlienkach a pocitoch. Hry umožnili deťom vykonštruovať príbeh, ktorý im pomáha rozvíjať myšlienky a uvedomenie si svojho duševného stavu.

Navyše, keď boli v miestnosti dve deti, ktoré sa navzájom doberali alebo hádali, ich výmeny názorov ukázali, že vyjadrujú istý emocionálny jazyk.

Mladší súrodenec, ktorý v prvých rokoch preukázal nižšiu mieru duševného vývoja, sa vplyvom rozhovorov so starším súrodencom často sociálne zlepšil vo veku šiestich rokov.

Hughesová dodala:

"Deti, ktoré pracovali najlepšie na úlohách určených na otestovanie sociálneho porozumenia vo veku šiestich rokov, pochádzali z rodín, kde matka uskutočňovala rozhovory, v ktorých rozpracovali nápady, zdôrazňovali rozdiely v názoroch alebo sa venovali záujmom detí."

Podľa Hughesovej majú rodinné konverzácie mimoriadne priaznivý vplyv na deti, a preto sa musíme zamerať na povahu a kvalitu týchto konverzácií.