Mnohí ľudia veria v klamstvá. Toto je dôvod, prečo ich o pravde nepresvedčíte

Ľudia často veria v rôzne mýty a teórie, ktoré majú ďaleko od pravdy. Sú ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá, že Barack Obama nepochádza z Ameriky a sú aj ľudia, ktorí popierajú holokaust a klimatické zmeny. Prečo však títo ľudia stále veria v svoje teórie, aj keď im predložíte dôkazy o opaku?

Nové zistenia výskumníkov z Kalifornskej univerzity v Berkeley naznačujú, že spätná väzba, a nie dôkazy, zvyšujú u ľudí pocit istoty, keď sa učia nové veci alebo sa snažia odlíšiť dobré od zlého.

Vývojoví psychológovia zistili, že presvedčenie sa u ľudí posilňuje, keď dostávajú pozitívne alebo negatívne reakcie na názor, úlohu alebo interakciu. Logika, úvahy a vedecké údaje nemajú na presvedčenie tak veľký vplyv.

Ľuďom stačí najnovšia pozitívna alebo negatívna reakcia, viac informácií nepotrebujú

Zistenia uverejnené v časopise Open Mind vrhajú nové svetlo na to, ako ľudia spracúvajú informácie, ktoré ohrozujú ich svetonázor a ako určité učebné návyky môžu obmedziť ich intelektuálne obzory. Ako uviedol vedúci štúdie Louis Marti:

"Ak si myslíte, že o niečom veľa viete, aj keď to tak nie je, je menej pravdepodobné, že by ste boli dostatočne zvedaví, aby ste túto problematiku preskúmali ďalej a neuvedomíte si, ako málo toho viete."

Podľa výskumníkov sa to objavuje vo všetkých prejavoch skutočného a virtuálneho života, vrátane sociálnych sietí a televíznych debát, a môže to vysvetliť, prečo sa niektorí ľudia nechajú ľahko podviesť šarlatánmi. Ako povedala spoluautorka štúdie Celeste Kidd:

"Ak niekoľkokrát použijete bláznivú teóriu na správnu predpoveď, môžete sa zaseknúť v tejto viere a nemusíte mať záujem o zhromažďovanie ďalších informácií."

Výskumníci uskutočnili experiment na univerzite v Rochesteri, kde viac ako 500 dospelých sledovalo na počítačových obrazovkách rôzne kombinácie farebných tvarov. Potom ich požiadali, aby identifikovali, ktoré zo zobrazených tvarov boli “Daxxy”, čo je tvar, ktorí si výskumníci vymysleli pre účely experimentu.

Bez dôkazov o vlastnostiach Daxxy museli účastníci štúdie hádať, ktoré položky predstavovali Daxxy. Prezreli si 24 rôznych farebných tvarov a okamžite dostali spätnú väzbu, či bola ich odpoveď správna alebo nie. Po každom hádaní vedcom oznámili, či sú si istí svojou odpoveďou alebo nie.

Video: Takto prebiehal experiment

Konečné výsledky ukázali, že účastníci založili svoju istotu na tom, či správne identifikovali Daxxy počas posledných štyroch alebo piatich otázok, namiesto toho, aby zhodnotili všetky zhromaždené informácie. Ako uviedol Mari, aj keď účastníci na prvých 19 otázok odpovedali nesprávne, stačilo, ak uhádli posledných päť a cítili sa veľmi sebavedomo, že vedia, čo je Daxxy. Ako uviedol Marti: "Nie je to o tom, že by nedávali pozor, učili sa, čo je to Daxxy, ale väčšinu toho, čo sa naučili, nepoužívali na to, aby sa informovali o svojej istote."

Okrem spätnej väzby by mal študent získať istotu pomocou viacerých pozorovaní behom dlhšej doby. Marti dodáva:

"Ak je vaším cieľom dospieť k pravde, stratégia použitia vašej najnovšej spätnej väzby namiesto všetkých dát, ktoré ste nahromadili, nie je skvelá taktika.”