Tajomstvo Mony Lisy odhalené: Postava na obraze trpela rozšírenou chorobou

Všetci poznáme úsmev Mony Lisy, jedného z azda najznámejších majstrovských diel majstra Leonarda da Vinciho. Mnohým historikom a kritikom umenia záhadný úsmev povestnej La Giocondy nedá spávať. Aké je jeho tajomstvo? Čo sa za ním skrýva?

V snahe rozlúsknuť okolnosti, za akých maľba vznikla, sa dvojica doktorov z Bostonu a Santa Barbary pozrela na každú malú črtu ženy na obraze, a prišla k záveru, že Mona Lisa, vlastným menom Lisa Gherardiniová, trpela hypotyreózou, teda oslabenou činnosťou štítnej žľazy.

„Záhada 'Mony Lisy' sa dá jednoducho rozlúštiť, keď pripustíme diagnózu hypotyreózy,“ objasňuje doktor Mandeep Mehra z Brighamovej a ženskej nemocnice v Bostone. „Nedokonalosti ochorenia tomuto obrazu prepožičiavajú nádych záhadnosti a šarmu,“ dodáva spoluautorka štúdie Hilary Campbellová z Californskej univerzity v Santa Barbare.

Tajomný úsmev Mony Lisy

Bohatý taliansky kupec Francesco del Giocondo si objednal namaľovanie portrétu svojej manželky Lisy Gherardiniovej po narodení spoločného dieťaťa v roku 1503. Niektorí doktori sa roku 2004 pohrávali s myšlienkou, že Gherardiniová pravdepodobne trpela hyperlipidémiou (vysokým obsahom cholesterolu v krvi), ktorá u nej viedla k srdcovému ochoreniu. Teóriu mali podporovať niektoré detaily z maľby vrátane raniek na pokožke a opuchnutej pravej ruky.

Mehra a Campbellová sa dnes domnievajú, že kupcova manželka sa dožila minimálne 63 rokov, čo by v 16. storočí pri hyperlipidémii bolo sotva reálne. Namiesto toho navrhujú inú diagnózu: hypotyreózu, ochorenie, pri ktorom štítna žľaza neprodukuje dostatok hormónov, následkom čoho dochádza k zhoršeniu metabolizmu, nevoľnosti, priberaniu, vysychaniu pokožky, oslabeniu svalstva, bolestivým a opuchnutým kĺbom, rednutiu vlasov a hyperlipidémii. Dôsledkom ochorenia môže byť aj žltnutie pokožky a zväčšenie štítnej žľazy.

Podľa autorov by hypotyreóza dokázala vsvetliť mnohé prvky obrazu - okrem iných napríklad žltú farbu pokožky, pomerne riedke a ustupujúce vlasy a čelo bez obočia, ako aj rozšírený krk a ďalšie predtým zmieňované príznaky hyperlipidémie.

Ďalšou indíciou, ktorá údajne potvrdzuje ich teóriu, je podľa Mehra a Campbellovej to, že Gherardiniová niekoľko mesiacov pred maľbou portrétu porodila. Práve tehotenstvo je v niektorých prípadoch spúšťačom hypotyreózy.

Hypotyreóza by podľa lekárov dokázala vysvetliť aj letmý úsmev na tvári slávnej Giocondy. Keďže pri ochorení dochádza k oslabeniu svalov a obmedzeniu pohybu, Lisa Gherardiniová zrejme nemala dosť síl na to, aby vyčarila okúzľujúci úsmev.

Úsmev Mony Lisy si môžeme všimnúť aj na ďalších da Vinciho maľbách. Na snímke portrét Dáma s hranostajom.

Na záver je dôležité pripomenúť, že dodnes neexistuje spoľahlivý spôsob ako určiť, či Gherardiniová skutočne trpela hypotyreózou. Konkrétne črty obrazu môžu mať rôzne vysvetlenia. Žltá pokožka Mony Lisy by sa napríklad dala vysvetliť starnutím obrazu, rednúca hriva zas mohla byť výsledkom zámerného odstránenia vlasov ich majiteľky, a tlmený úsmev môže mať na svedomí maliarska technika sfumato, ktorú môžeme pozorovať aj na iných da Vinciho dielach (napríklad Madona v skalách alebo Dáma s hranostajom).

„Určite tiež pripúšťame, že naša zjednocujúca teória môže byť rovnako pravdivá ako všetky ostatné,“ uzavreli bádatelia.