Toto sa deje s deťmi migrantov, keď ich oddelia od rodičov

Mnohé deti migrantov, ktoré boli oddelené od svojich rodičov, často v útlom veku končia v rôznych zariadeniach, kde zažívajú stres, zanedbávanie a minimálnu sociálnu a kognitívnu stimuláciu. Najnovšie zistenia dlhodobého projektu Bucharest Early Intervention Project (BEIP), ktorého sa zúčastnili deti umiestnené v rumunských sirotincoch, varujú pred psychickými a sociálnymi dôsledkami dlhodobej deprivácie a odlúčenia od rodičov.

BEIP ukázal, že deti vychovávané vo veľmi prísnom inštitucionálnom prostredí, kde sú sociálne deprivované a zanedbané, majú vysoké riziko kognitívnych problémov, depresie, úzkosti, zlého správania a poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Ale BEIP tiež ukázal, že umiestnenie detí do kvalitných pestúnskych rodín môže zmierniť niektoré z týchto účinkov, ak sa tak stane dostatočne včas.

Bez rodiny či dobrých pestúnov sú deti problematické

Najnovšia štúdia publikovaná v časopise JAMA Psychiatry sa pýtala, čo sa stane s duševným zdravím inštitucionalizovaných detí pri prechode do adolescencie. Výsledky u detí vo veku 8, 12 a 16 rokov naznačujú rozdielne trajektórie medzi deťmi, ktoré zostali v inštitúciách oproti tým, ktoré boli náhodne vybrané na umiestnenie ku starostlivo prevereným pestúnskym rodinám.

Výskumní pracovníci Mark Wade a Charles Nelson študovali 220 detí, z ktorých 119 strávilo aspoň nejaký čas v inštitúciách. Z 119 bola polovica umiestnená do pestúnskej starostlivosti.

Z prieskumov vyplynulo, že deti, ktoré boli zaradené v ranom období do kvalitnej pestúnskej starostlivosti, mali v porovnaní s tými, ktoré zostali v inštitúciách, menšiu psychopatológiu a vykazovali menej negatívneho správania, ako je porušovanie pravidiel, konflikty s autoritami, krádeže a útoky na rovesníkov. Rozdiely sa začali objavovať už vo veku 12 rokov a výrazné boli vo veku 16 rokov.

Zatiaľ čo podmienky v rumunských sirotincoch nie sú rovnaké ako podmienky v iných zariadeniach v Európskej únii, vedci sa domnievajú, že zistenia zdôrazňujú dôležitosť zachovania rodiny. Ako vysvetľuje Wade:

"Naše výsledky prispievajú k rastúcej literatúre o tom, čo sa môže stať dlhodobému psychickému vývoju dieťaťa, keď zažíva oddelenie od primárneho opatrovateľa na začiatku vývoja. Hoci je tento obraz veľmi zložitý, teraz vieme, že mnohé deti, ktoré zažívajú skoré zanedbávanie, sú neskôr vystavené riziku problémov s duševným zdravím. Dobrou správou je, že ak sú umiestnené v kvalitných domovoch s dobrou opatrovateľskou starostlivosťou, toto riziko sa zníži. Napriek tomu stále majú tendenciu mať väčšie ťažkosti, než ich rovesníci, ktorí túto formu deprivácie nikdy nezažili. To, čo skutočne potrebujeme, je aby politiky a sociálne programy zabránili separácii od primárnych opatrovateľov. "