Keď zistíte, čo všetko vám s telom dokáže narobiť diétna kola, nikdy viac ju nekúpite!

V prípade, že diétna kola pravidelne patrí do vášho nákupného zoznamu, naučte sa ju z neho vyškrtávať. Je síce pravda, že neobsahuje cukor, no pridávajú sa do nej iné náhradné sladidlá, ktoré môžu mať toxický vplyv na črevné baktérie.

Čoraz viac štúdií v týchto dňoch zdôrazňuje dôležitosť zdravých čriev, ktoré majú vplyv aj na celkové zdravie človeka. Poškodené črevné baktérie sa spájajú s obezitou, ochoreniami čriev a dokonca aj s Alzheimerovou chorobou.

Štúdia učencov z izraelskej a singapurskej univerzity preukázala, že šestica bežných náhradných sladidiel (aspartám, sukralóza, sacharín, neotam, advantam a acesulfám draselný) pôsobí toxicky na črevnú mikroflóru.

Rozbor uverejnený v žurnále Molecules analyzoval relatívnu toxickosť sladidiel a desiatich suplementov, ktoré ich obsahujú. Zistilo sa, že baktérie v tráviacom systéme sa poškodia už pri kontakte s malým množstvom týchto látok.

Vedci v laboratóriu vystavili črevné baktérie vplyvu všetkých šiestich sladidiel. Ešte predtým baktérie geneticky modifikovali tak, aby obsahovali fluorescentné látky, ktoré sa pri kontakte s toxínmi rozsvietia.

Zistilo sa, že toxíny sa uvoľňujú pri kontakte s každým testovaným umelým sladidlom, pričom stačilo, aby bolo len v množstve 1 miligramu alebo mililitra. Plechovka diétnej koly napríklad obsahuje 180 miligramov aspartámu.

„Toto je ďalší dôkaz, že konzumácia umelých sladidiel nepriaznivo ovplyvňuje aktivitu črevných baktérií, čo môže viesť k radu zdravotných problémov.“

Toxické chemikálie sa nenachádzajú len v kole. Umelé sladidlá sa pridávajú aj do množstva jedál a iných nápojov, ktoré sa chvália nízkym obsahom cukru. Štúdia varuje, že väčšina z nás ich prijíma bez toho, aby sme o tom vedeli.

Jediným rizikom ich konzumácie nie je len ohrozenie nášho zdravotného stavu. Umelé sladidlá sa tiež označujú za hrozbu pre životné prostredie.

Hoci ide o prvú štúdiu, ktorá sa zamerala na vplyv umelých sladidiel na zdravie črevných baktérií, ich nepriaznivé účinky už v minulosti odsúdilo množstvo ďalších. Pripisuje sa im napríklad podiel na priberaní, neplodnosti, mozgovej príhode a vzniku demencie a cukrovky.