Prečo sú okná na lietadlách oválne: Počuli ste už o tomto dôležitom dôvode?

Oválny tvar okien na lietadle nie je len frivolný módny výstrelok. Ak by sme vyrábali lietadlá so štvorcovými oknami, celý stroj by sa počas letu rozpadol priamo vo vzduchu – ako sa už stalo niekoľkokrát. Ako je teda možné, že sa to nestane pri okrúhlych oknách?

Oválne okná neboli na lietadlách vždy

Približne v polovici 20. storočia komerčné linky začali lietať vo vyšších nadmorských výškach, a to z dvoch dôvodov: vo vysokých polohách je redší vzduch, a pri lete sa tu znižuje odpor, vďaka čomu sa minie menej paliva. Okrem finančnej príčiny za tým môžeme vidieť aj túžbu po plynulejšom lete.

Výrobcovia sa tak museli naučiť zostrojovať lietadlá, ktoré by svojím tvarom boli prispôsobené takýmto podmienkam. Ako prvé sa začali natlakovávať kabíny, aby pasažieri mohli bezpečne dýchať. Po druhé sa zmenil aj celkový tvar lietadla, ktorého nos od týchto čias vyzeral ako cylinder.

Výrobcovia, ktorí v 50. rokoch prvýkrát neúspešne uviedli takéto lietadlá do vzduchu, zabudli na jedinú vec: štvorcový tvar okien. Tak sa stalo, že letecký svet poznačili hneď tri tragédie za sebou.

Štvorcové okná sú pre lietadlá lietajúce vo vysokej nadmorskej výške značným problémom kvôli rozdielu medzi atmosférickým tlakom a tlakom v kabíne. Kabína sa počas letu mierne rozťahuje, kvôli čomu v rámoch okien vzniká tlak. Ten pôsobí najsilnejšie na rohy štvorcových okien, ktoré sa pod jeho vplyvom môžu rozbiť.

Pri oválnom okne sa tlak rozprestiera rovnomerne, a tak nehrozí, že by v niektorej jeho časti pôsobil viac alebo menej.

Prečo nie je okno pri každom sedadle?

Keď už hovoríme o oknách na lietadle, možno ste si na nich všimli aj ďalšiu zaujímavosť: len málokedy sú v trupe osadené tak, aby sa nachádzali rovnomerne pri každom sedadle.

O tom, ako bude lietadlo vyzerať, rozhodujú ešte pred výrobou jednotlivé letecké spoločnosti. Výrobcovia pritom musia myslieť na dôkladné zarovnanie sedadiel do radov, priestor pre umiestnenie nôh a to, kde sa budú nachádzať okná, pričom posledný faktor hrá pri rozmiestnení tú najmenej podstatnú úlohu.