Zlý životný štýl môže spôsobiť cukrovku aj u detí, varujú odborníci

"Najdôležitejším faktorom vzniku diabetu druhého typu je nadváha a obezita," hovorí podpredseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti (SDŠ) Zbynek Schroner. Doplnil, že príčinou nadváhy a obezity u mladých je zlá životospráva s nadmernou konzumáciou vysokoenergetických potravín s nízkym obsahom vlákniny.

„Hovoríme o takzvanej Coca-colonizácii životného štýlu,“ tvrdí Schroner. Významným faktorom je podľa neho už aj u detí sedavý životný štýl. Výskyt diabetu druhého typu sa podľa neho v rôznych krajinách odlišuje. O výraznom náraste podľa neho môžeme hovoriť v Spojených štátoch amerických, Austrálii, na Novom Zélande, v Kanade, Thajsku aj Japonsku. V Európe sa diabetes mellitus druhého typu najčastejšie vyskytuje v Taliansku, Grécku, na Cypre, Malte či v krajinách západnej Európy, ale podľa Schronera sa objavuje čoraz viac prípadov aj v strednej a východnej Európe. Na Slovensku sa zatiaľ vyskytuje len ojedinele. „Ale obávame sa, že sa táto situácia bude zhoršovať,“ hovorí.

Základom prevencie a liečby podľa neho nie sú lieky, ale nefarmakologické opatrenia, teda zdravá strava a cvičenie. „Veľkú úlohu zohráva, ako rodičia vedú deti k správnej životospráve. Pre deti je veľmi dôležité, aby ich fyzická aktivita bavila, čiže vhodnou voľbou nie je cvičenie na rotopéde, ale napríklad korčuľovanie, tanec či behanie so psom,“ tvrdí Schroner. Avšak dopĺňa, že je dôležité, aby sa o diabetes zaujímala celá spoločnosť.

„Gény dovolia vzniknúť diabetu druhého typu, ale nevyvolajú ho,“ konštatuje Viera Doničová zo SDŠ. Genetická náchylnosť na vznik diabetu druhého typu podľa nej nie je dostatočnou podmienkou vzniku ochorenia. „Dôležité sú rizikové faktory ako výskyt cukrovky v priamom príbuzenstve alebo zvýšené hodnoty krvného cukru v minulosti. Zvýšené riziko je aj u žien, ktoré predtým mali tehotenský diabetes, ľudí so zvýšenou hmotnosťou a vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom a ochorením srdca v súčasnosti alebo v minulosti,“ doplnila Doničová. Pacienti, ktorí majú niektorý rizikový faktor, by podľa nej mali byť testovaní raz ročne. Aj u pacientov, ktorí nemajú žiadny rizikový faktor, sa odporúča raz za tri roky testovať hladinu cukru v krvi.

Podľa štúdie Diabetes Prevention Program z roku 2002 ľuďom, ktorí mali zvýšené hladiny cukru v krvi, liek znížil riziko cukrovky o 31 percent oproti pacientom, ktorí neužili žiadnu účinnú látku. Fyzickou aktivitou sa riziko vzniku diabetu znížilo o 58 percent. „Nikdy nie je neskoro začať cvičiť ani zmeniť svoje stravovacie návyky,“ hovorí predsedníčka SDŠ Katarína Rašlová. Podľa nej je dôležité tiež zvyšovať povedomie ľudí o zdravých potravinách.