Nesie váš organizmus DNA neandertálcov? Odpoveď sa nachádza v tvare vašej lebky

Lebka moderných ľudí sa vyznačuje jedinečným, takmer guľatým tvarom. Na rozdiel od toho neandertálci niesli na krku mierne predĺženú hlavu, aká je typická aj pre väčšinu primátov.

Výskumy v minulosti polemizovali nad myšlienkou, že rozdielne tvary lebky súčasného človeka a neandertálca poukazujú na rozdiely vo veľkostiach rôznych mozgových oblastí u týchto dvoch druhov. „Ako však vieme, mozgové tkanivo nemôže skamenieť, a tak tieto zistenia nemožno považovať za biologicky opodstatnené,“ komentuje jeden z hlavných autorov novej štúdie, paleoantropológ Philipp Gunz.

Zmeny sa prejavia až počas vývoja

V snahe nájsť odpoveď na otázku, prečo sa lebka neandertálca líši od lebky homo sapiens, vedci porovnali CT snímky 7 fosílií neandertálcov a 19 lebiek moderného človeka. Podarilo sa im aj odmerať krivku jednotlivých lebiek.

Následne zanalyzovali takmer 4500 súčasných ľudí, od ktorých získali genetické informácie aj snímky mozgu z magnetickej rezonancie.

Na čo to bolo dobré? V minulosti bolo dokázané, že moderní ľudia a neandertálci sa krížili, vďaka čomu sa neandertálska DNA dostala do genómu človeka. Nová štúdia tento fakt potvrdzuje a zároveň dodáva, že fragmenty neandertálskej DNA v chromozómoch 1 a 18 u moderného človeka stoja za pozdĺžnejším mozgom.

„Následky nosenia týchto jedinečných neandertálskych génových variácií nie sú do očí bijúce. Voľným okom by ste si to na človeku nevšimli.“

Vedci ďalej poznamenávajú, že človek s vyšším zastúpením neandertálskej DNA nemusí mať v každom prípade značne pozdĺžnejší mozog. „Dvaja ľudia s veľmi podobným množstvom neandertálskej DNA – napríklad 1 percento genómu – môžu niesť celkom odlišné fragmenty.“

Takisto treba pripomenúť, že rozdiely vo veľkosti lebky nepozorovať na novorodencoch – dostavia sa totiž až počas rastu človeka s neandertálskou DNA.