Slovenský herec Marián Geišberg by sa v nedeľu dožil 65 rokov

Umelec zomrel 10 novembra 2018. V osobe Mariána Geišberga stratila slovenská kultúra vynikajúceho herca, prozaika, básnika a hudobníka, ale aj vyhranenú osobnosť, ktorá sa nikdy nebála vyslovovať k aktuálnym spoločenským témam.

Marián Geišberg sa narodil v Piešťanoch 23. decembra 1953, vyrastal na Myjave. Štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvoval v roku 1979.

Po ukončení štúdia nastúpil do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde zotrval do roku 1984. Jeho herecký naturel, v ktorom sa skĺbil podmanivý hlas s prenikavým intelektom, ho predurčil na charakterovo náročné postavy rebelov, pochybovačov, buričov, na postavy silných individualít, ktoré sa búria proti spoločnosti, systému a konvenciám.

V rokoch 1984-1988 bol členom umeleckého súboru Divadla Slovenského národného povstania v Martine. Stvárnil tu Lysandra zo Sna noci svätojánskej, Valmonta z Nebezpečných známostí či horára Dalibora zo Švantnerovej Nevesty hôľ.

V roku 1988 prešiel do trnavského Divadla pre deti a mládež, kde sa dostal k ďalším náročným divadelným charakterom, okrem iného aj k takým emblematickým postavám svetovej drámy, ako je Molierov Don Juan či Shakespearov Macbeth.

Od roku 1992 bol členom činoherného súboru Slovenského národného divadla. Takmer zo šesťdesiatich dramatických postáv, ktoré tu stvárnil, treba spomenúť aspoň Jepichodova z Čechovovho Višňového sadu, Merkucia zo Shakespearovej drámy Romeo a Júlia, či Mate Beraca z Domu v stráni od Martina Kukučína. Naposledy na doskách SND účinkoval 28. septembra v hre Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.

Bratislavskí diváci Geišberga poznali aj z hosťovania v Divadle a.ha.

Jedným z prvých filmov, v ktorých Marián Geišberg účinkoval, bola snímka Pásla kone na betóne, ktorú v roku 1982 nakrútil režisér Štefan Uher. Spolu s Mariánom Zednikovičom tiež vytvoril dvojicu hlavných postáv vo filme Kára plná bolesti (Stanislav Párnický, 1985).

Ďalšie herecké príležitosti dostal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol (Ján Zeman, 1988) či v seriáloch Alžbetin dvor (Andrej Lettrich, 1986) alebo Štúrovci (Peter Mikulík, 1991).

Neskôr hral v televíznom filme Milana Lasicu Chaos (2000) či v komédii populárnej českej režisérky Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodíli (2006), ktorá nadväzovala na niekdajší populárny film Jak vytrhnout velrybě stoličku. V roku 2007 účinkoval v komédii Muzika, ktorú režisér Juraj Nvota nakrútil na motívy známej prózy spisovateľa Petra Pišťanka.

V roku 2009 hral vo filmoch Jánošík - Pravdivá história (režisérky Agnieszka Hollandová a Kasia Adamiková) a v snímke Hodinu nevíš...(Dan Svátek, 2009). Česká kinematografia ponúkla Mariánovi Geišbergovi ďalšiu príležitosť v podobe trpkej komédie Revival (Alice Nellis, 2013), v ktorej si zahral jedného zo štvorice starnúcich muzikantov, pokúšajúcich sa opäť zažiariť na koncertných pódiách.

Najnovšími filmami, v ktorých Marián Geišberg účinkoval, boli Krok do tmy (Miloslav Luther, 2014), Červený kapitán (Michal Kollár, 2016) a opäť česká rozprávková komédia Čertovo pero (Marek Najbrt, 2018).

Diváci ho poznali ako glosátora v televíznej relácii Sedem s r. o., svoje fejtóny a postrehy uverejňoval aj v tlači.

Ako pesničkár vydal Marián Geišberg zvukové nosiče Nápoky (1998), Neladí - Nevadí (2002), Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková (2003).

Vyšli mu zbierky poviedok Ono ma to poje (1998) a Prejsť prahom a zavrieť dvere (2005). V roku 2001 získal Cenu Jozefa Kronera za najpozoruhodnejší výkon v roku 2000 - za originálne stvárnenie postavy Benedicta v hre Simona Graya Na konci hry.

Herečkou je aj jeho sestra Jana Oľhová. Obaja synovia Mariána Geišberga sa takisto venujú umeleckej profesii, Martin Geišberg je dramaturg a hudobník, Marek Geišberg je hudobník a herec.