Katolíci slávia 1. januára sviatok Panny Márie Bohorodičky

Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša o narodení Božieho syna „osem dní po narodení obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“. Túto udalosť si spočiatku cirkev pripomínala v dvoch sviatkoch - sviatku obrezania Pána, ktorý sa od 6. storočia slávil 1. januára a takto bol známy donedávna, a sviatku mena Ježiš, ktorý pripadal na nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo na 2. januára. Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky. Je oslavou zásluh Panny Márie, matky Božieho syna.

Bohorodička (grécky Theotokos) je titul, ktorým prvotná cirkev poctila Pannu Máriu na konci tretieho storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze v roku 431 však vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.

Pri príležitosti sviatku Panny Márie Bohorodičky, Nového roka a výročia vyhlásenia samostatnej Slovenskej republiky sa 1. januára predpoludním koná každý rok v Katedrále sv. Martina v Bratislave slávnostná sv. omša s bratislavským arcibiskupom metropolitom Stanislavom Zvolenským a za účasti najvyšších predstaviteľov krajiny.