Pred 32 rokmi zažila Bratislava kalamitu, môže sa ešte zopakovať

Intenzívne sneženie, ktoré v týchto dňoch komplikuje dopravu na viacerých miestach Slovenska, pripomenulo mnohým kalamitu, ktorá 12. januára 1987 ochromila Bratislavu i jej okolie. "Ochladenie však bolo pred 32 rokmi oveľa intenzívnejšie a napadlo aj neporovnateľne viac snehu," povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.

„Len počas štyroch dní od 9. do 12. januára 1987 snežilo na juhozápadnom Slovensku dokopy 68 hodín. V dôsledku silného vetra sa vytvárali niekoľkometrové záveje, ktoré odrezali mnohé obce od sveta a v Bratislave spôsobili dopravný kolaps. Len pre porovnanie s tohtoročnou zimou, napríklad 12. januára o 7. hodine ráno na bratislavskom letisku namerali teplotu - 18 °C, snežilo a fúkal severný vietor. Počas dňa maximálna teplota nevystúpila nad -15 °C,“ dodal klimatológ.

Ulice, chodníky, koľajnice aj zaparkované autá boli v pondelok 12. januára ráno zaviate takým množstvom snehu, na ktorý nestačili pluhy ani lopaty. Mnohí ľudia v Bratislave sa nemohli dostať do práce či do škôl, a tak sa napokon vybrali do mesta pešo. V nevykurovaných vlakoch, ktoré uviazli na zaviatych tratiach, mrzli cestujúci celé hodiny.

Počasie na začiatku roka pritom vôbec nenasvedčovalo, že nastane takáto dramatická situácia. „Na prelome rokov 1986 a 1987 na juhu Slovenska vystúpili najvyššie denné teploty na 10 až 12 °C. V západných Čechách sa vyskytli výdatné dažde, ktoré spôsobili miestne záplavy,“ pripomenul klimatológ. Po 6. januári sa však začala meniť cirkulácia a do karpatskej oblasti začal prenikať veľmi studený vzduch, ktorý sa zhromažďoval na severe Európy a Ruska. Práve stret tohto arktického vzduchu s teplejším prúdením z oblasti Stredomoria bol príčinou mimoriadne výdatného sneženia.

„Z meteorologického hľadiska bolo zaujímavé neobvyklé spojenie intenzívneho sneženia so silnými mrazmi. Obvykle sa pri snežení pohybuje teplota okolo nuly, v januári 1987 však bolo aj mimoriadne chladno. V noci z 12. na 13. januára, keď sa utíšil vietor a obloha sa vyjasnila, klesli teploty vzduchu ojedinele aj v nížinách južného Slovenska tesne pod -30 °C. Bolo to posledný raz, čo v najteplejšej oblasti Slovenska klesli teploty takto nízko. V dňoch 15. a 16. januára potom nová tlaková níž priniesla ďalšiu snehovú nádielku. V Bratislave dosiahla celková výška snehovej pokrývky 64 cm. Bol tak prekonaný rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky od začiatku meteorologických pozorovaní v hlavnom meste,“ vysvetlil Matejovič.

Práve zimy 1984/85 a 1986/87, keď bola aj táto kalamita, sa zapísali do histórie ako mimoriadne studené, respektíve chladnejšie oproti dlhodobému priemeru v Bratislave z rokov 1901 – 2000. Zápornú teplotnú odchýlku mala tiež zima 1995/96.

Od začiatku 90. rokov 20. storočia prevládajú zimy s teplotou zodpovedajúcou priemeru alebo nadpriemerne teplé. Poveternostné situácie s intenzívnym snežením sa však vyskytujú aj naďalej.

„Veľa snehu môže napadnúť aj napriek tomu, že sa zimy v dôsledku klimatickej zmeny celkovo zmierňujú. Pri vyššej teplote môže totiž atmosféra absorbovať väčšie množstvo vodnej pary, teda za vhodných poveternostných podmienok, najmä v oblasti výrazných teplotných rozhraní, môže v krátkom časovom intervale spadnúť aj veľké množstvo snehu. Napríklad v Pádskej nížine v severnom Taliansku majú miernejšie zimy ako u nás, no pri určitých situáciách tam môže napadnúť viac než pol metra snehu. Snehové kalamity sa teda môžu vyskytovať aj v budúcnosti,“ dodal klimatológ Matejovič.