Mladých k extrémistickým skupinám ťahajú nenaplnené potreby,vyplynulo z diskusie

Jedným z dôvodov, prečo mladí ľudia vstupujú do extrémistických skupín, je, že nemajú možnosť napĺňať svoje potreby bezpečnejším spôsobom. V rámci diskusie o extrémizme mladých to vyhlásila sociálna pracovníčka z občianskeho združenia Mládež ulice Karin Andrášiková.

Andrášiková spomenula, ako mama jedného z brancov vysvetlila jeho vstup do organizácie. „Hovorila o potrebách, ktoré sú úplne normálne. Bol to introvertný chlapec, ktorý chcel niekam patriť a zaujímala ho vojenská tematika. Ideologické presvedčenie bolo až na 250. mieste. Keď už je však niekto v radikálnej skupine, postupne preberá aj jej názory,“ uviedla.

S tým súhlasil aj predseda Rady mládeže Slovenska a riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu Juraj Lizák. „Na strednej škole chce každý patriť do nejakej subkultúry. A nájdu sa aj takí, ktorí budú potrebovať militantnú subkultúru,“ myslí si. Riešením podľa neho môžu byť branné oddiely, aké v spolupráci s tamojšími ozbrojenými silami fungujú v Českej republike.

Podľa Lizáka si tiež organizácie ako Slovenskí branci „ukradli“ pojem vlastenectvo. „Aj skauting napríklad vychováva k vlastenectvu, napríklad, keď sa malí skauti učia, ako na medzinárodných podujatiach reprezentovať Slovensko. Ide o takzvané pozitívne vlastenectvo,“ priblížil. S pojmom pozitívne vlastenectvo pracuje aj ďalší diskutujúci - Tomáš Kriššák z Nadácie otvorenej spoločnosti. „Napríklad v rámci projektu Sebavedomé Slovensko chceme ukázať, na ktoré časti histórie môžeme byť hrdí a s ktorými sa musíme vyrovnať,“ povedal.

Lizák je tiež presvedčený, že mladým chýba postojové vzdelávanie, ktoré si školy a rodičia prehadzujú medzi sebou. „Aj vo filme bolo vidieť, že branci si vedeli založiť občianske združenie, ale pritom boli schopní povedať, že demokracia je blbosť,“ pripomenul. Postoje potom podľa neho pomáhajú formovať napríklad mládežnícke organizácie.

Ako však upozornila Andrášiková, nie všetci majú možnosť byť členmi takýchto organizácií alebo sa vôbec zúčastňovať mimoškolských aktivít. „Je veľa mladých ľudí, ktorí prepadajú službami, ktoré máme. Či už kvôli financiám alebo diaľke. Niektoré služby sú tiež elitárske. Mám pocit, že sa zabúda na deti, ktoré ešte nevedia, čo chcú robiť a zároveň možno ani nevedia budovať vzťahy,“ vyhlásila. Sociálny pracovník v Centre pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave I Michal Lazarov preto zdôrazňuje prácu s deťmi v školách. „Záleží, aká bude ďalšia generácia učiteľov,“ konštatoval.