Slepú ženu chceli vyhodiť z autobusu. Dôvodom mal byť jej čierny vodiaci pes

Keď mala Megan Taylorová 15 rokov, utrpela úraz hlavy, ktorý jej otupil sluch a zrak. Hoci väčšinu dňa vidí bez ťažkostí, jej život sprevádza dočasné oslepnutie, ktoré sa u nej spúšťa náhodne. Prejavuje sa tak, ako klasická nevidomosť, s tým rozdielom, že trvá dočasne.

Dnes už 22-ročná žena stále chodí všade s vodiacim psom pre prípad, že by sa jej epizóda nevidomosti zopakovala. Naposledy, keď so psom Rowleym chcela vstúpiť do autobusu, ocitla sa v trápnej situácii.

Jedna z cestujúcich si všimla, že Rowley nie je typický vodiaci pes. Jeho srsť je čierna, no to ho nijako neoberá o pomocné schopnosti. Žena tak či tak pristúpila k Megan, a drzo sa jej opýtala, prečo vošla do autobusu so psom.

Keď sa Megan pokúsila vysvetliť, že ide o vodiaceho psa, žena ju odbila s tým, že vodiace psy sú predsa zlaté labradory, a Meganin pes je čierny.

„Pokúsila som sa jej vysvetliť, že vodiace a asistenčné psy majú rôzne farby a nemusia to byť len labradory, aj keď Rowley je.

Povedala, že nemám pravdu. Pochopila som, že nemám ako presvedčiť túto nevzdelanú ženu, a tak som sa ju rozhodla ignorovať, aj keď celou cestou pokračovala so svojimi nezmyslami.“

Megan hovorí, že vďaka tomuto útoku neznámej ženy dnes naberá odvahu otvorene hovoriť o svojom probléme. Zároveň dodáva, že na podobné predsudky o svojom psovi si musela zvyknúť už dávnejšie.

„Nespomínam si, kedy naposledy som cestovala bez stresu. Vždy mám nervy, keď mám niekam ísť verejnou dopravou. Niekedy, keď stratím vedomie kvôli chorému srdcu a nervovej poruche, ľudia po mne šliapu, pľujú a hovoria o mne ako o opitej mládeži.“

Aby nehovorila len o nepríjemnostiach, Megan na záver dodáva, že s takýmto správaním sa stretáva len málokedy. Väčšina ľudí je ochotná pomôcť alebo ju aspoň neponižovať.