Uznávaný operný spevák Peter Mikuláš má narodeniny

Je najvýznamejším slovenským intepretom basového odboru. Sólista Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave sa v stredu 23. januára dožíva 65. narodenín.

Peter Mikuláš sa narodil 23. januára 1954 v Nitre. Od detstva mal hudobný talent, ktorý rodičia podporovali. Navštevoval ľudovú školu umenia, ukončil gymnázium a potom Vysokú školu múzických umení. Operný spev študoval u profesorky Viktórie Stracenskej. Ešte v čase štúdia v poslednom ročníku dostal angažmán v Slovenskom národnom divadle (SND). Ako sólista tu začal pôsobiť už od roku 1978, hoci už v mladom veku dostal niekoľko lákavých ponúk zo zahraničia.

Zaspomínal si na tieto časy v jednom zo svojich rozhovorov: „Po skončení vysokej som mal zakotviť v berlínskej Štátnej opere. Spieval som tam s pani Magdalénou Hajóssyovou a Petrom Schreierom v Mozartovej opere Cosi fan tutte. Dona Alfonsa som alternoval s Theo Adamom. Vtedy to boli absolútne svetové hviezdy vo svojom fachu. Ponúkli mi aj Landgrafa vo Wagnerovom Tannhäuserovi, ale povedal som – to sa nedá, nehnevajte sa, mám rodinu, už sa nám narodila prvá dcéra Mária a bolo po angažmán. Spolupráca ešte určitý čas fungovala, ale oni potrebovali basistu na plný úväzok. Ešte za šéfovania pána Košlera v pražskom Národním divadle som dostal podobnú ponuku. Moja odpoveď bola taká, ako v Berlíne. Zostal som doma.“

V roku 1977 zvíťazil na prestížnej Dvořákovej súťaži v Karlových Varoch. Ceny získal na súťažiach v Moskve (1982, ZSSR) a Helsinkách (1984, Fínsko).

Popri pôsobení v SND pravidelne účinkuje na popredných operných scénach a koncertných pódiách v zahraničí ako napríklad v Prahe, Viedni, Salzburgu, Berlíne, Lisabone, Ríme či Tokiu. Jeho koncertný repertoár zahŕňa diela klasikov, ale i množstvo hudby 20. storočia a skladby slovenských skladateľov. Rozsiahla diskografia umelca obsahuje viac ako päťdesiat titulov.

Zažiaril v úlohách ako Fiesco v Simonovi Boccanegrovi, kráľ Filip v Donovi Carlosovi, diabol Mefistofeles v Gounodovom Faustovi i Boitovom Mefistofelovi i v komických kreáciách (Leporello v Donovi Giovannim, Dulcamara v Nápoji lásky, Don Magnifico v Rossiniho Popoluške, Kecal v Predanej neveste či Verdiho Falstaff). Z postáv, ktoré naštudoval v Opere SND, treba ďalej spomenúť Ferranda vo Verdiho Trubadúrovi, Gremina v Eugenovi Oneginovi v réžii Petra Konwitschného – a desiatky ďalších.

V sezóne 2006/2007 bol Peter Mikuláš riaditeľom Opery SND a podieľal sa na zložitých organizačných prípravách jej pôsobenia v nových priestoroch divadla. S jeho menom sa spája slávnostné otváranie Novej budovy SND 14. apríla 2006.

K téme cestovania po svete ešte dodal: „...keby som skončil štúdium spevu teraz, asi by som reagoval inak. Divadlá už nedávajú stále zmluvy, taký je trend a teraz sa cestuje po svete úplne inak ako vtedy, ale hlavne komunikácia je úplne iná. Prakticky okamžitá.“

Spevák Peter Mikuláš sa venuje aj pedagogickej práci na VŠMU v Bratislave. Popri operách tiež vystupuje na koncertoch s významnými telesami, okrem iného s Českou i Slovenskou filharmóniou, Orchestrom de Paris, Víedenskými filharmonikmi, s RTV Madrid a Filharmonickým orchestrom Monte Carlo. Jeho javiskový repertoár sa svojou šírkou a záberom bohato vyrovná tomu opernému. Takisto jeho rozsiahla diskografia obsahuje viac než päťdesiat titulov.

Kultúra, ktorej súčasťou je i operný spev, podľa vyjadrenia Petra Mikuláša otvára brány do kráľovských i prezidentských palácov, kultúra zušľachťuje, dáva punc serióznosti a citu. Citu nielen umeleckému, ale aj ľudskému.