Vaše ďasná môžu napovedať riziko vzniku Alzheimerovej choroby

Bežná baktéria spôsobujúca ochorenie ďasien hrá primárnu úlohu pri rozvoji Alzheimerovej choroby. Baktéria Porphyromonas gingivalis je jednou z hlavných príčin ochorenia ďasien a straty zubov a je tiež spojená s poškodením tepien. Vedci však našli súvislosť aj s Alzheimerovou chorobou po tom, ako analyzovali mozgové tkanivo, miechu a sliny u mŕtvych a žijúcich pacientov s Alzheimerovou chorobou.

Našli pri tom dôkazy o toxických enzýmoch, známych ako gingipainy, ktoré uvoľňuje P. gingivalis, ako aj DNA z baktérie. Navyše sa na myšacom modeli zistilo, že baktéria sa šíri z úst do mozgu. Testy na zvieratách potvrdili, že gingipainové enzýmy ničili mozgové neuróny.

Nové zistenia prinášajú aj nový liek

Vedci však priniesli aj dobré správy. Testovali lieky, ktoré zablokovali gingipainy a zistili, že dokázali zastaviť neurodegeneráciu. Jeden liek, ktorý bol podaný myšiam v potravinách, účinne liečil mozgové infekcie P. gingivalis a zabránil strate pamäťových neurónov.

Tím vyvinul nový liek COR388, ktorý lepšie preniká do centrálneho nervového systému a môže tvoriť základ liečby Alzheimerovej choroby. Zistenia boli publikované v časopise Science Advances.

Štúdia zistila, že blokovanie gingipainov účinne chráni hipokampus, časť mozgu nevyhnutnú pre pamäť, pred infekciou P. gingivalis. Vedci tak dokázali tiež znížiť zápal a hladiny beta-amyloidu, molekuly mozgu, ktorá je silne spojená s Alzheimerovou chorobou. Ako vedci v časopise skonštatovali:

"Zistenia tejto štúdie poskytujú dôkaz, že P. gingivalis a gingipainy v mozgu zohrávajú ústrednú úlohu pri vývoji Alzheimerovej choroby, čím poskytujú nový koncepčný rámec na liečbu choroby."

Baktérie sa môžu dostať k mozgu infikovaním buniek imunitného systému, alebo cez kraniálne nervy prechádzajúce cez hlavu a čeľusť, povedali výskumníci. Laboratórne testy ukázali, že gingipainové enzýmy môžu spúšťať tvorbu proteínových uzlov v neurónoch, o ktorých sa predpokladá, že podporujú poškodenie spôsobené Alzheimerovou chorobou.

Výskum tiež poskytol podporu kontroverznej myšlienky, že peptid beta-amyloid je vlastne súčasťou antimikrobiálneho obranného systému mozgu. Predpokladá sa, že infekcia P. gingivalis poháňa vysoké hladiny beta-amyloidu, ktoré sa nakoniec stali toxickými.

Ústnu hygienu netreba zanedbávať

Tradičné širokospektrálne antibiotiká by pravdepodobne neboli účinné proti P. gingivalis v mozgu, tvrdia vedci. V laboratórnych experimentoch antibiotiká nezabránili bunkovej smrti spôsobenej P. gingivalis. Tiež sa ukázalo, že baktéria si vyvinula rezistenciu voči širokospektrálnemu antibiotickému moxifloxacínu, ale nie voči COR388.

Mnoho druhov baktérií prispieva k ochoreniu ďasien, ale P. gingivalis je jednou z najdôležitejších. Damien Walmsley z British Dental Association povedal:

"Táto štúdia ponúka dobrú pripomienku, že zdravie úst nemôže zostať voliteľným doplnkom. Život každého človeka sa dá zlepšiť pravidelnými kontrolami a správnou ústnou hygienou, čím sa znižujú bakteriálne nánosy, ktoré sa v našich ústach vyskytujú, na úroveň, ktorá pravdepodobne nespôsobí zubný kaz, ochorenie ďasien alebo stratu zubov."