Scenárista, publicista, aktivista či dramatik Eugen Gindl má 75 rokov

Nezanedbateľnú stopu zanechal Eugen Gindl v mnohých umeleckých či publicistických žánroch. Svoje občianske postoje, lásku k prírode, horolezeckému športu či vede prezentoval a prezentuje v mnohých článkoch, reportážach, poviedkach a filmových scenároch.

Scenárista, publicista, prozaik, ale aj autor úspešnej divadelnej hry Karpatský thriller Eugen Gindl patril k výrazným ekologickým aktivistom ešte pred rokom 1989. Pred Nežnou revolúciou (1989) totiž patril k spoluautorom legendárnej občianskej výzvy Bratislava/nahlas.

Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave, ale časť svojho života prežil na Liptove. Po skončení gymnázia v Liptovskom Mikuláši začal začiatkom 60. rokov minulého storočia študovať žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Po skončení vysokoškolského štúdia v roku 1968 odišiel na dva roky do vtedajšieho západonemeckého Berlína, kde na miestnej univerzite študoval politológiu a publicistiku. Po návrate do Bratislavy písal reportáže pre týždenník Život, v ktorom pôsobil do roku 1983. Od tohto roku do roku 1989 bol publicistom a scenáristom v slobodnom povolaní.

Po novembri 1989 sa Eugen Gindl stal členom prvého koordinačného centra hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a šéfredaktorom jej tlačeného média s názvom Verejnosť. Zároveň od roku 1989 pôsobí ako šéfredaktor vedeckého časopisu Kozmos. V 90. rokoch minulého storočia pracoval aj ako šéfredaktor slovenského vydania Stredoeurópskych novín a patril k spoluzakladateľom mesačníka OS. Dodnes prispieva do viacerých domácich a zahraničných periodík.

V 70. rokoch 20. storočia Eugen Gindl okrem toho, že prispel do antológie športových poviedok Indický kľúč (1977), zaznamenal úspech ako scenárista televízneho filmu Vynes na horu svoj hrob (1979), ktorý vznikol na motívy jeho poviedky. Film rozpráva príbeh československej horolezeckej výpravy na himalájsku horu Makalu, ktorá skončila tragicky. Pod rovnakým názvom vznikla ešte pred filmom v roku 1977 rozhlasová hra.

Ako scenárista sa Eugen Gindl podpísal aj pod ďalšie filmové projekty ako Celý svet nad hlavou (1980), Chuť vody (1982), Hĺbkový rekord (1986), Právo na minulosť (1988), Keď hviezdy boli červené (1989), Návrat bocianov (2007). Autorsky sa podieľal aj na rozhlasových hrách Hĺbkový rekord (1978), Šamajov memoriál (1978), Na koľajniciach (1979), S pravidelným odletom (1979).

V námetoch a scenároch k dokumentárnym filmom ako Smetisko (1980), Ťažké plechovky, kontrola, ľahký koniec (1980), Malebná cesta dolu Váhom (1983) sa zameriaval na ekologickú tematiku.

Okrem scenárov a divadelnej hry Karpatský thriller, za ktorú získal cenu Nadácie Tatra Banky za umenie 2014, napísal Eugen Gindl aj niekoľko kníh. V roku 1995 mu vyšla odborná kniha Šok z prosperity – čítanka z globálnej problematiky. Autorsky sa podpísal aj pod publikáciu Ladislav Bielik – August 2008. Svoju poéziu prezentoval v zbierke s názvom Piknik na lietajúcom koberci (2005). Pozornosť vzbudila aj kniha Two up s podtitulom: 39 mailov o svete, v ktorom žijeme. Kniha je spoločným dielom Eugena Gindla a Fedora Gála. Do literatúry faktu sa dá zaradiť zasa jeho publikácia Moje mesto z roku 2014.

Spisovateľ, básnik a publicista Peter Macsovszky povedal: „Eugena Gindla považujem nielen za priateľa, ale aj za jednu z tých osobností, ktoré zásadným spôsobom formovali a natrvalo ovplyvnili moje vnímanie sveta. Tí, ktorí Gindla poznajú osobne, určite budú so mnou súhlasiť, že v jeho pokoji a názoroch sa skrýva múdrosť dávnych čias. O Eugenovi si dokážem predstaviť, že sedí pred nejakou čajovňou alebo kaviarňou, v niektorej zo zaprášených ulíc Káhiry, Kábulu či Madrasu a zabáva svoju spoločnosť príbehmi, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani autori Tisíc a jednej noci. Eugen Gidl sa síce narodil v Bratislave, no jeho stredoškolské štúdia a mladosť sú späté s Liptovským Mikulášom – a teda aj s vysokohorskou prírodou“.