Ako ovplyvňuje hojdanie spánok a pamäť v dospelosti

Kvalitný spánok je jednou hlavných podmienok pre dobré zdravie. Zlepšiť si ho môžeme pomocou viacerých praktík, ako je pravidelný spánkový režim a odstránenie rušivých prvkov z postele, medzi ktoré patria tablety či mobilné telefóny. Ako však ukázali nové výskumy, na zlepšenie spánku vám môže pomôcť aj jemné hojdanie.

Dve nové štúdie vedené výskumnými pracovníkmi vo Švajčiarsku skúmajú účinky pomalého a opakujúceho sa pohybu na kvalitu spánku u mladých dospelých a myší.

Ako kolísanie ovplyvňuje kvalitu spánku

V prvej štúdií pod vedením Laurence Bayerovej a Sophie Schwartzovej 2 noci skúmali 18 zdravých mladých účastníkov. Výskumníci zaznamenali srdcovú a respiračnú frekvenciu účastníkov a používali elektroencefalografiu na monitorovanie mozgovej aktivity.

Prvú noc spali študenti na pohyblivej posteli, zatiaľ čo druhú noc spali na normálnej posteli. Ako uviedla Bayerová:

"Všimli sme si, že naši účastníci, aj keď dobre spali v oboch prípadoch, zaspali rýchlejšie, keď sa hojdali. Okrem toho mali dlhšiu dobu hlbokého spánku a menej mikroprebúdzania, faktoru často spojeného so zlou kvalitou spánku."

Ďalej chceli výskumníci zistiť, či jemný pohyb ovplyvnil aj pamäť. Ako uviedla prvá autorka štúdie Aurore Perraultová:

"Naši účastníci podstúpili testy pamäti: museli sa večer naučiť zopár slov a pamätať si ich ráno, keď sa prebudili. A aj tu sa hojdanie ukázalo ako užitočné: výsledky testov boli oveľa lepšie po noci v pohybe, ako po noci bez pohybu."

Výskumníci vysvetľujú, že je to dôsledok toho, ako hlboký spánok ovplyvňuje aktivitu mozgových vĺn a ako jemné hojenie pomáha synchronizovať činnosť mozgu cez tzv. Thalamokortikálno-kortikálne siete. Tieto mozgové siete zohrávajú dôležitú úlohu pri hlbokom spánku a budovaní pamäti.

Vestibulárna senzorická stimulácia je kľúčová

V druhej štúdii uskutočnenej na myšiach výskumníci hojdali klietky hlodavcov počas spánku. Myši zaspali rýchlejšie a spali dlhšie, ale neviedlo to hlbokému spánku ani k zlepšeniu kvality spánku, ako tomu bolo u ľudí.

Táto druhá štúdia však slúžila na určenie ďalšej oblasti mozgu, ktorá je životne dôležitá pre kvalitu spánku: takzvaný vestibulárny systém.

Vestibulárny systém zahŕňa "zmyslové orgány vo vnútornom uchu" a je to sieť, ktorá "zaznamenáva pohyb a gravitáciu a iniciuje pohyby na udržanie rovnováhy a orientácie".

Spoluautorka štúdie Konstantina Kompotis informuje o metódach použitých v štúdii:

"Dve skupiny myší podstúpili rovnaké hojdanie: skupinu s nefungujúcimi senzorickými receptormi vo vnútornom uchu a zmenenou vestibulárnou funkciou a kontrolnú skupinu. Na rozdiel od kontrolných myší, myši v prvej skupine nemali prospech z akéhokoľvek efektu hojdania. Vestibulárna senzorická stimulácia počas hojdania pôsobí na neurónové siete zodpovedné za špecifické oscilácie mozgu počas spánku.”

Vedci teraz plánujú využiť presnejšie techniky na testovanie nervovej aktivity s cieľom nájsť nové prístupy k liečbu pacientov, ktorí trpia na nespavosť, majú poruchy nálady, ako aj pre starších ľudí, ktorí často trpia poruchami spánku a pamäti.