Fíni si dva roky užívali univerzálny príjem. Aké to prinieslo výsledky?

Vo Fínsku sa za posledné dva roky odohral zaujímavý pokus. Fínska sociálna poisťovňa Kela v decembri 2016 náhodne vybrala 2000 nezamestnaných ľudí vo veku 25 až 58 rokov, ktorí poberali dávky v nezamestnanosti.

Títo ľudia po dobu nasledujúcich dvoch rokov namiesto dávok v nezamestnanosti dostávali mesačne príjem 560 eur. Táto suma im bola vyplácaná na účet nezávisle od toho, či si v priebehu experimentu našli prácu alebo nie.

Fíni tak na vlastnom obyvateľstve prakticky vyskúšali uplatniť princíp takzvaného základného univerzálneho príjmu, ktorého hlavnou myšlienkou je poskytnúť každému členovi spoločnosti dostatok finančných prostriedkov na to, aby nimi dokázal pokryť svoje základné potreby (ako účty a poplatky za jedlo).

Lepšie zdravie a viac času na rodinu

Pokus sa skončil 31. decembra 2018, a na svetlo sveta prenikli prvotné výsledky. Odborníci sa pri ich hodnotení zamerali na porovnanie príjmu, zamestnanosti a všeobecných životných podmienok tých, ktorí dostávali univerzálny príjem, a ďalších 5000 ľudí, ktorí počas dvoch rokov žili len na dávkach v nezamestnanosti.

V roku 2017 sa celkový počet odpracovaných dní medzi dvoma skupinami nijako nelíšil – všetci účastníci za rok odrobili priemerne 49 dní. Skupina, ktorá mesačne dostávala univerzálny príjem, dokonca zarobila v priemere len o 21 eur menej ako skupina, ktorá žila z dávok.

Účastníci s univerzálnym príjmom tiež hodnotili svoje zdravie a úroveň stresu oveľa lepšie ako kontrolná skupina bez univerzálneho príjmu.

Zástancovia základného univerzálneho príjmu tvrdia, že takáto mzda ľuďom šetrí čas, ktorý môžu využiť pre dobro spoločnosti. Môžu sa tak napríklad dlhšie venovať deťom alebo pomáhať miestnej komunite. Podľa niektorých stres spôsobuje ľuďom aj to, že musia úradu práce neustále dokazovať, že si hľadajú prácu, čo nepomáha ani v odľahčovaní byrokracie.

Odporcovia na druhej strane argumentujú tým, že univerzálny príjem je drahý aj vtedy, ak by mal vychádzať z dávok z nezamestnanosti, a že ľudí nabáda k lenivosti a nezáujmu o prácu.

Nápad sa zjavil už pred 200 rokmi

Myšlienka základného univerzálneho príjmu vôbec nie je nová. Jej počiatky siahajú až do obdobia pred 200 rokmi, no pozornosť začala získavať až teraz, keď nad jej zavedením špekulujú mnohé krajiny.

Jedným z dôvodov rozmýšľania nad univerzálnym príjmom je strach z automatizácie výroby. Predpokladá sa, že v najbližších rokoch ostane mnoho ľudí nezamestnaných kvôli tomu, že ich prácu nahradia roboty.

Aj napriek rozsiahlemu výskumu toho o univerzálnom príjme vieme stále málo. „To, čo sme boli schopní zistiť, stále nie je celá pravda,“ hovorí vedúci autor výskumu Oli Kangas. „Ide o oveľa sofistikovanejšiu záležitosť.“

Jedným z nedostatkov fínskeho prieskumu je aj to, že sa zameriaval na náhodne vybraných občanov Fínska. To znamená, že nevieme s istotou povedať, či by sa rovnaké výsledky dali čakať napríklad aj na Slovensku alebo inde vo svete.