Počas ekonomickej krízy roku 2008 sa počet úmrtí vo svete zvláštne upravil

Nie každý deň počujete vedcov dávať vláde odporúčanie, podľa ktorého by mala podporiť ekonomickú recesiu. Pokiaľ ide o úmrtnosť, o bohatších krajinách platí, že sa v nich človek bežne dožije vyššieho veku ako inde na svete, takže za predpokladu, že sa ekonomike prestane dariť, by sme očakávali, že úmrtnosť narastie. V roku 2008 však došlo k presnému opaku.

Horšia ekonomika – lepší život

Štúdia 15 európskych krajín, ktoré v roku 2008 čelili svetovej finančnej kríze, dokázala, že čím horšie sa ekonomike v daných štátoch darilo, tým menej ľudí tam umrelo. Dôvody sú stále nejasné, ale ich objasnenie by mohlo viesť k zmene niektorých zákonov.

Je jasné, že za peniaze si zdravie nekúpite, ale vysoký príjem sa zároveň často považuje za predpoklad dlhého života. Finančná zabezpečenosť sa dokáže postarať o kvalitnú zdravotnú starostlivosť, výživný jedálniček, a v neposlednom rade aj lepší prístup k rekreačnej fyzickej aktivite. Pohodlie tiež dáva ľuďom viac dôvodov tešiť sa zo života.

Paradoxne doktor Joan Ballester pôsobiaci na Barcelonskom inštitúte svetového zdravia, hovorí, že „recesie sa vo všeobecnosti spájajú s obdobím rýchlejšieho rastu životnosti obyvateľstva.“ Mnohí vedci proti tomuto výroku rázne protestujú, no na rozdiel od nich, Ballester podložil svoje tvrdenie dôkazmi.

Menej smrti na cestách a lepšie ovzdušie

Ballester v 140 európskych regiónoch analyzoval úmrtnosť v období od roku 2000 po rok 2010. Niektoré zo sledovaných krajín sa ľahko vysporiadali s finančnou krízou v roku 2008, iné počas nej výrazne trpeli.

V dobrých aj zlých časoch počas týchto rokov úmrtnosť v Európe klesala, ale Ballester zaznamenal najdôraznejší pokles práve v období krátko po finančnej kríze, ktoré sa vyznačuje vysokou nezamestnanosťou a stagnáciou platov. Čím horšie kríza postihla danú oblasť, tým menej úmrtí sa tu zaznamenalo. Najsilnejšie sa táto rovnica prejavovala počas zimy.

Ballester ponúkol pre svoje zistenie niekoľko možných vysvetlení, ktoré však naďalej ostávajú len v rovine teórií: „Zvýšenie nezamestnanosti o jeden percentuálny bod sa v Spojených štátoch spája s 3-percentným poklesom úmrtnosti na cestách.“

Recesia okrem toho vedie k zníženiu znečistenia životného prostredia. Následky znečistenia na zdravie človeka sú ale dlhodobé, takže nie je jasné, aký dopad má tento účinok na celkovú úmrtnosť v danom období. To isté platí aj o zníženej spotrebe alkoholu a tabaku, ktorú tiež prináša recesia.

Recesie okrem týchto dôsledkov prinášajú aj skrátenú pracovnú dobu. Experti preto polemizujú aj nad možnosťou, že kratší pracovný čas ľuďom poskytuje viac priestoru na cvičenie.

„Recesie, samozrejme, nie sú ideálnym spôsobom, ako povzbudiť tempo rastu priemernej dĺžky života obyvateľstva,“ upozorňuje Ballester. Z dlhodobého hľadiska môže mať pokles ekonomickej aktivity oveľa negatívnejšie účinky.

„Pri ekonomickej expanzii potrebujeme zaistiť, aby prebiehala v súlade s lepšou kvalitou ovzdušia, menším počtom nehôd a zdravším životným štýlom obyvateľstva,“ uzavrel Ballester.