Bylinka z Japonska podľa lekárov predlžuje život. Jej účinky si vážili aj samuraji

Autofágia je jedným z najdôležitejších procesov v tele. Ide o uvoľňovanie poškodených častí z buniek, ktoré zabraňuje nahromadeniu škodlivého materiálu. Pokiaľ proces autofágie nefunguje správne, časti, ktoré sa v poškodených bunkách hromadia, začnú napádať aj zdravé bunky, a dochádza tak k vzniku viacerých ochorení, medzi ktoré radíme aj rakovinu.

Dnes už vieme, že na posilnenie autofágie existuje niekoľko spôsobov, z ktorých spomenieme napríklad prerušovaný pôst alebo pravidelné cvičenie. Zložky, ktoré pomáhajú tomuto obnovovaciemu procesu buniek, možno nájsť aj v prírode.

Vedci z Univerzity v Grazi (Rakúsko) najnovšie prišli na to, že autofágiu posilňujú aj flavonoidy, ktoré sú súčasťou niektorých rastlín a majú antioxidačné účinky, ktoré podľa odborných odhadov pomáhajú chrániť telo proti niekoľkým ochoreniam.

Profesor Madeo so svojím tímom analyzoval 180 druhov flavonoidov v nádeji, že sa mu podarí nájsť jeden, ktorý by dokázal najviac prispieť k zabráneniu poškodenia buniek spôsobeného starnutím.

Pomocou štúdie sa zistilo, že najúčinnejšou prírodnou látkou podporujúcou autofágiu je 4,4-dimetylchalkón (DMC). Tento flavonoid sa vo veľkých množstvách nachádza v rastline Angelica keiskei, inak známej aj ako ašitaba.

Ašitaba lieči aj pečeň zničenú od alkoholu

Ašitaba má pôvod v Japonsku, a o jej účinkoch vedeli už aj generácie dávno pred nami. Výťažky z rastliny sa tu dodnes využívajú v prírodnej liečbe ochorení. Na liečivé účinky ašitaby sa v minulosti spoliehali dokonca aj japonskí bojovníci samuraji.

Ako prvé vedci otestovali účinky ašitaby na kvasinkách. Pokusy preukázali, že DMC z ašitaby ochránil kvasnice pred poškodením súvisiacim so starnutím, a to dokonca účinnejšie ako iné známe látky, ktoré sa na tieto účely dnes využívajú (resveratrol, fenol).

Zdravotné účinky ašitaby si oddávna cenia v japonskej prírodnej liečbe.

Podnikli sa aj ďalšie výskumy na bunkách ovocných mušiek a červov, a tie priniesli rovnaké výsledky. Životnosť týchto buniek dokázali vďaka DMC predĺžiť údajne až o 20 percent. Pokusy na srdcových bunkách myší boli takisto úspešné. DMC dokonca dokázalo ochrániť hlodavce pred poškodením pečene pod vplyvom etanolu (alkoholu).

Madeo s kolegami napokon otestoval účinky zlúčeniny na rôzne typy ľudských buniek. Hoci k definitívnym výsledkom povedú ešte početné klinické testy, Madeo už dnes hovorí o pokroku aj v rámci liečby človeka.