Chronický stres a rakovina: Ako sa stres dokáže prejaviť na zhubnom ochorení?

Už dlho vieme, že chronický stres, ktorý sa vpíše do každodenného života na dlhú dobu, najviac ovplyvňuje fyzické a mentálne zdravie. V minulosti sa dokázalo, že chronický stres podporuje oslabenie vedomostných schopností, ochorenia srdca a črevné problémy.

Dlho už počúvame aj to, že dlhodobé pôsobenie stresu dokáže podporiť rast zhubných nádorov kvôli tomu, že ovplyvňuje aktivitu génov.

Odborníci z Číny, v spolupráci s lekármi a vedcami z iných častí sveta, dnes odhalili mechanizmus, prostredníctvom ktorého stres spúšťa a poháňa rast rakovinových kmeňových buniek, ktoré sú pôvodným zdrojom tumorov.

Podľa vedeckého nálezu je hlavným zdrojom rastu tumorov v tele hormón epinefrín. V štúdii, ktorá bola uvedená na stránkach lekárskeho žurnálu The Journal of Clinical Investigation, lekári tiež uvádzajú spôsob, ako prekonať účinky stresových mechanizmov na rakovinové bunky.

Stres napomáha rastu tumorov

Vedci skúmali vplyv stresu konkrétne na zhubné bunky pri rakovine prsníka u pokusných myší. Všetky myši na týždeň uzavreli do malého priestoru. Po týždni polovicu myší premiestnili do priestrannejšej klietky, a druhú polovicu nechali v tesných priestoroch.

Vystresované myši v tesnejšom priestore v závere výskumu vykazovali zásadné zmeny v správaní, ktoré zahŕňali aj depresiu a podráždenosť, a takisto u nich výraznejšie narástli rakovinové nádory, než u myší v rozsiahlejších priestoroch.

Tumory u vystresovaných myší tiež rástli rýchlejšie a vyskytoval sa u nich vyšší počet rakovinových kmeňových buniek ako u ostatných myší. Aj napriek týmto zisteniam stále nie je jasné, ako presne sa stres podieľa na raste nádorov.

Na vine je epinefrín, nie kortizol

Keď vedci skúmali spôsoby, akými chronický stres zmenil rôzne fyziologické faktory u myší, zamerali sa najmä na hormón epinefrín. Vystresované hlodavce mali oveľa vyššie hladiny tohto hormónu ako pokojné myši.

U myší umiestnených v širších priestoroch, ktorým vpichli chemikáliu na blokovanie beta-2 adrenergného receptoru (označuje sa skratkou ADRB2, ide o epinefrínový receptor), sa takisto zaznamenali menšie tumory a menší počet rakovinových kmeňových buniek.

Problém je v tom, že väčšina ľudí si spája stres s potlačovaním schopností imunitného systému kortizolom. Podľa aktuálnych informácií sa však hladina kortizolu pri dlhodobom účinkovaní stresu naopak znižuje.

Autori štúdie vysvetľujú, že keď sa epinefrín naviaže na ADRB2, ich spojenie zvyšuje hladinu laktátdehydrogenázy (LDH), ktorá je účinná najmä keď je telo vystavené nebezpečným situáciám. V týchto chvíľach dodáva svalom energiu, ktorú človek využije na boj alebo útek.

Vedľajším produktom takéhoto nárastu energie je kyselina mliečna, ktorá slúži ako potrava pre rakovinové bunky, kvôli ktorej nadobúdajú viac energie.

V organizme človeka, ktorého prenasleduje chronický stres, sa prirodzene nachádza vyššie množstvo LDH, ktorá spúšťa procesy vedúce k rastu tumorov a zvyšovaniu ich odolnosti.

Vitamín C ako riešenie?

Vedci zhodnotili výsledky štúdie aj u ľudských pacientov s rakovinou prsníka. Výsledkom bol zaznamenaný zvýšený objem LDH v tumoroch u ľudí so zvýšenou hladinou epinefrínu v krvi. Okrem toho sa potvrdilo, že liečba takýchto ľudí je často menej úspešná v porovnaní s tými, u ktorých sa našla nižšia hladina epinefrínu.

Vedci ďalej skúmali spôsoby, akými by sa dalo zabrániť rastu tumorov v dôsledku stresu. Ako najsľubnejšia sa ukázala "liečba" vitamínom C, ktorý v laboratórnych pokusoch dokázal zastaviť tvorbu LDH. Pozitívne výsledky získali aj pri aplikácii vitamínu C u myší s rakovinou.