Štúdia odhaľuje riziko antibiotík podávaných deťom – s týmto treba počítať

Najnovšia štúdia, ktorej znenie si môžete prečítať na stránkach JAMA Psychiatry, je jednou z asi 50 dosiaľ uverejnených štúdií, ktorá potvrdzuje prepojenie mentálneho zdravia s črevnou mikroflórou.

Vedci v rámci štúdie pozorovali mládež v Dánsku (tínedžerov vo veku do 17 rokov), a potvrdili, že ich hospitalizácia kvôli infekcii môže viesť k vyššiemu riziku porúch mentálneho zdravia. Okrem toho sa podarilo dokázať, že užívanie antibiotík v mladom veku možno spojiť s ešte vyšším rizikom psychického ochorenia.

Vedci čerpali údaje z Dánskeho centrálneho psychiatrického výskumného registra, ktorý od roku 1995 zaznamenáva podrobné informácie o viac ako milióne Dánov, ktorí sa pred dovŕšením 17. roku života podrobili liečbe na psychické ochorenie.

Antibiotiká, autizmus a depresia

V minulosti ste sa mohli dočítať o výskumoch, ktoré hovorili o tom, že črevná mikroflóra vysiela mozgu signály, ktoré ovplyvňujú našu náladu a pravdepodobne aj náchylnosť na psychické ochorenie.

Úzky súvis medzi baktériami a vznikom depresie sa už podarilo dokázať pri pokusoch na zvieratách. Napríklad myši, ktorým podávali antibiotiká, vykazovali zmeny v štruktúre črevnej mikroflóry, ako aj problémy s pamäťou.

Zvieratá, ktoré v dôsledku užívania širokospektrálnych antibiotík celkom stratili črevnú mikroflóru, zas začali pociťovať problémy v podobe poruchy autistického spektra a niektorých neurodegeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby a depresie.

V rámci ďalšieho výskumu vedci odobrali vzorky fekálií pacientom trpiacim depresiou, a transplantovali ich potkanom. Tie neskôr začali vykazovať príznaky podobné depresii. Všetky štúdie ukazujú na spojenie čriev a mozgu, no vedcom stále nie je jasné, ako toto prepojenie presne vyzerá a prebieha.

Liečba depresie pomocou baktérií?

Na obzore sa črtá aj ďalší výskum, ktorý si kladie za úlohu definovať spojenie medzi mikroflórou a ľudským mozgom. Zameriava sa pritom na neuroaktívne zložky, ktoré produkujú alebo konzumujú črevné baktérie.

Philip Strandwitz spolu s kolegami zo Severovýchodnej univerzity v Bostone (Northeastern University, skr. NEU) v roku 2018 skúmal ojedinelý typ črevnej baktérie KLE1738. Tieto jedinečné baktérie konzumujú kyselinu gama-aminomaslovú, známu tiež ako GABA. Odlišný typ baktérií – bakteroidy – zas túto kyselinu produkuje, vďaka čomu baktérie KLE1738 ostávajú nažive.

Toto zistenie približuje, ako rozličné typy baktérií spolupracujú v črevách. Pre nás je to dôležité z toho dôvodu, že práve GABA je neuroaktívna zlúčenina potrebná pre normálne fungovanie centrálnej nervovej sústavy. Pokiaľ jej hladina klesne, u človeka často dochádza k rozvoju depresívnej poruchy.

Strandwitz preto polemizuje nad myšlienkou, že mikroflóra s vyšším obsahom baktérií produkujúcich GABA je charakteristická pre šťastnejších ľudí.

Črevá a psychika

Vráťme sa späť k našej štúdii, ktorá analyzovala Dánskych psychiatrických pacientov. V prvom rade treba povedať, že jej výsledok pôsobí ako dvojsečná zbraň: na jednej strane poskytuje sľubné zistenie o prepojení užívania liekov v mladom veku a vývojom psychiky v budúcnosti, no na druhej strane treba dodať, že pozoruje len malý počet pacientov, pričom sa nezameriava na konkrétne lieky, ktoré užívali. Mnohí z nich užívali antidepresíva.

Štúdia okrem toho nezohľadňuje rôzny vek, pohlavie a sociálne prostredie jednotlivých subjektov. Tieto faktory by mohli mať vplyv na jej výsledky.

Treba však povedať, že poctivý prístup dánskych psychiatrov pri zaznamenávaní údajov o pacientoch podnietil aj ďalšie krajiny k rovnakému kroku. V roku 2016 napríklad Americká asociácia psychiatrov oznámila vznik národného registra mentálnych ochorení pod názvom PsychPRO.