Ženy na Slovensku sú v spoločnosti viac znevýhodnené ako iné Európanky
- 10:35 06.03.2019
- Bratislava

Ženy na Slovensku majú v prípade uplatnenia sa na trhu práce, platov, starostlivosti o rodinu či zakladaní si vlastného biznisu horšie postavenie ako ostatné Európanky.
V Únii majú ženy v priemere o 16 % nižšie platy ako muži, a to naprieč všetkými sektormi. Na Slovensku ženy zarábajú v priemere o 21 % menej ako muži. Vyplýva to z najnovšej analýzy Slovenskej sporiteľne.
Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu, vo vzdelaní, v príjmoch, v zdravotnom stave, v zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou. Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100. Ako v jedinej krajine Európskej únie (EÚ) sa na Slovensku nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami Slovensko skončilo na 26. mieste v rámci krajín EÚ a za posledné roky sa prepadlo až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 krajín EÚ je na úrovni 66,2 bodu.
Na rozdiel medzi platovým ohodnotením žien a mužov vplýva viacero faktorov. „Najvýznamnejším dôvodom je to, že ženy pracujú za život z dôvodu materských povinností v priemere o tretinu menej ako muži. Práve dlhšie pauzy v práci spôsobujú pomalší kariérny rast. Európska komisia však uvádza, že ženy sa často bojujú s tým, že sa v technických smeroch či v IT sektore, čo je prevažne mužská doména, ťažie presadzujú,“ vysvetlila analytička sporiteľne Lenka Buchláková.
V európskych krajinách majú ženy v priemere vyššie vzdelanie ako muži. „V Únii je zamestnaných žien s dieťaťom či viacerými deťmi do 6 rokov o 9 % menej ako žien bez dieťaťa. Tento rozdiel je výraznejší práve na Slovensku, kde je zamestnaných o 30 % viac bezdetných žien ako tých s dieťaťom,“ doplnila Buchláková. V roku 2016 nepracovalo v Únii až 19 % žien, pretože sa starali o deti či zdravotne postihnutého príbuzného. Krajiny, ako Veľká Británia, Holandsko či Dánsko majú flexibilnejšie pravidlá na pracovnom trhu a väčšie možnosti nastaviť si flexibilný pracovný čas, preto majú viac zamestnaných žien.
Na Slovensku ani nie polovica ľudí, vrátane žien, je ochotná o svojom plate so zamestnávateľom vyjednávať. Na rozdiel od severských krajín, napríklad vo Švédsku, až takmer 80 % zamestnancov vyjednáva o plate, medzi nimi aj ženy. Ženy v Únii pritom robia v priemere týždenne o šesť hodín viac ako muži.
Z nižších kvalifikovaných pozícii sa ženy v Únii najčastejšie uplatňujú ako predavačky v obchodoch či upratovačky. Z vyšších kvalifikovaných pozícii sa výrazne presadzujú ako právničky, učiteľky v materských či základných školách, sekretárky či lekárky. Najmenej žien je stále v odbore informačných a komunikačných technológií, pričom, ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v Únii. Do roku 2050 by sa tak mohlo vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt EÚ by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur.
Len málo žien je vo vedúcich pozíciách firiem, pôsobiacich v Únii. Len jedna z 10 spoločností má vo vedení ženu. Napriek tomu, ženy sa postupne dostávajú na riadiace pozície, v roku 2017 bolo iba 7,1 % žien z celkového počtu členov manažmentu firiem a len 5,5 % zo všetkých šéfov podnikov boli práve ženy. Na Slovensku ich počet postupne od roku 2010 klesal, a to približne o 6,5 %. Stalo sa tak iba na Slovensku a v Rumunsku. Najviac, a to až o tretinu, ich za sedem rokov pribudlo vo Francúzsku. Práve Francúzi podľa Európskej komisie najviac búrajú vo firmách rodové stereotypy a dávajú najväčšie príležitosti ženám v manažmentoch a vedení firiem.
„Podľa The European Business Test Panel až 83 % podnikov potvrdilo, že diverzita ma pozitívny dosah na ich biznis. Rôznorodí zamestnanci, a to sa nebavíme len o pohlaví, ale aj o vierovyznaní, rase a podobne, sa dokážu omnoho jednoduchšie prispôsobiť rastúcej rôznorodosti súčasného trhu a zákazníkov a ich požiadavkám na kvalitu a funkcionalitu tovarov a služieb,“ doplnila Buchláková s tým, že politika diverzity napríklad znižuje náklady spojené s nedostatkom pracovných síl, otvára nové trhy a zlepšuje výkon firiem na už existujúcich trhoch.

Trumpova obchodná vojna ženie ceny zlata na rekordné úrovne
Cena zlata na konci minulého týždňa prvýkrát prekročila hranicu 3000 USD (2755,07 eura) za uncu.

Starmer: Spojenci Ukrajiny zvýšia ekonomický tlak na Rusko
Spojenci Ukrajiny sa dohodli na tom, že zvýšia ekonomický tlak na Rusko. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Zo slovenského a českého trhu sťahujú viaceré nebezpečné potraviny
Obchodné reťazce žiadajú zákazníkov, aby tieto produkty nekonzumovali.

Sú jazdené elektromobily spoľahlivé? Testy ukázali skutočnú degradáciu batérie
Batérie jazdených elektrických áut si držia výkonnosť aj po rokoch.

Prieskum: Finančné problémy sú druhou najčastejšou príčinou zlého spánku
Finančné problémy sú pre viac ako štvrtinu ľudí, ktorí nespávajú dobre, druhou najčastejšou príčinou zlého spánku.