Aj vy komentujete skôr ako si prečítate článok? Ani ste netušili, čo to o vás prezrádza

Počúvate to stále dookola, ale nič to nemení na skutočnosti, že moderná doba nás oberá o čas. Stresujúce zamestnanie, starostlivosť o rodinu, a k tomu ešte kúsok času pre seba sú aktivity, ktoré nám skracujú čas na čítanie článkov na internete. Aj keď sa tejto záľube všetci radi venujeme, často prehliadame celý článok a myslíme si, že zmúdrieme už z titulku.

Podľa výskumu z York College v Pensylvánii ľudia, ktorí komentujú príspevky na Facebooku alebo priamo články bez toho, aby si prečítali ich celé znenie, sú často presvedčení o tom, že vedia viac, než v skutočnosti vedia. Mnohí z nich týmto spôsobom preceňujú svoju znalosť témy, čo je obzvlášť pravdivé u tých, ktorí sa pri komentovaní riadia intenzívnymi emóciami.

Neinformovanosť často sprevádza prílišné sebavedomie

Výskumníci rozdelili 1000 účastníkov štúdie do troch skupín v závislosti od toho, koľko sa naučili z prečítaného článku a toho, koľko si mysleli, že sa z neho naučili.

Každej skupine ponúkli správy v odlišných formátoch. Každý účastník potom vyplnil dotazník, ktorý meral jeho kognitívny štýl.

• Úlohou prvej skupiny (320 účastníkov) bolo prečítať si celý článok z The Washington Post o geneticky modifikovaných potravinách.
• Druhá skupina (319 účastníkov) si mohla pozrieť štvoricu článkov na Facebooku, z ktorých jeden bol ten o geneticky modifikovaných jedlách z The Washington Post.
• Tretej skupine (351 účastníkov) neposkytli žiadne články.

Vedci následne hodnotili znalosti účastníkov o geneticky modifikovaných jedlách. Zisťovali to pomocou 6 faktických otázok, pričom 5 odpovedí sa nachádzalo v článku The Washington Post,a 3 informácie sa dali zistiť z náhľadu na Facebooku.

Výskumníci tiež zisťovali úroveň sebavedomia všetkých účastníkov, a to tak, že na záver mali odhadnúť, na koľko otázok sa im podarilo odpovedať správne.

Nie je žiadnym prekvapením, že najviac správnych odpovedí uvádzali ľudia, ktorí si prečítali celý článok o geneticky modifikovaných potravinách. Tí, ktorí si pozreli len náhľad na Facebooku, v priemere odpovedali správne na o jednu viac z otázok v porovnaní s tými, ktorí nemali k dispozícii žiadne informácie.

Okrem toho sa zistilo, že ľudia, ktorí si prečítali len údaje z facebookového náhľadu, mali priveľké sebavedomie. Diskutujúci, ktorých kognitívny štýl sa riadi predovšetkým emóciami, zvyknú byť pevnejšie presvedčení o svojej pravde. Znamená to, že dávajú za pravdu svojim inštinktom, ktoré málokedy preverujú. Viac ako mať pravdu im stačí pocit, že ju majú.

„Tým, ktorých viac ovládajú emócie, stačí pozitívny pocit, že majú pravdu. Ten zatieňuje potrebu dozvedieť sa skutočnosť. Limitovaný kontakt s informáciami ich mylne vedie k prehnanému sebavedomiu o poznatkoch z danej oblasti.“

Ako sami dovoľujeme dezinformáciám zvíťaziť

Nedostatočné čítanie článkov sa odzrkadľuje vo všetkých rovinách získavania informácií. Predovšetkým sme vďaka tomuto zlozvyku náchylnejší uveriť hoaxom a dezinformáciám, a týmto spôsobom sa rýchlejšie polarizuje spoločnosť.

Väčšina z nás dnes chodí zbierať múdrosť na Facebook, ale znamená to, že sme vďaka nemu politicky vzdelanejší? Podľa autorov tohto výskumu nie. Priemerný užívateľ Facebooku klikne len na 7 percent článkov o politike, ktoré vidí na nástenke. Väčšinu času teda ľudia získavajú útržky informácií s veľkou dávkou falošného sebavedomia.

„Keďže z Facebooku sa postupne stáva najdôveryhodnejší zdroj informácií, s jeho popularitou rastie aj falošné sebavedomie publika, a to zvlášť pokiaľ ide o dezinformácie.“