12 znakov, ktoré svedčia o tom, že sa nachádzame uprostred šiesteho masového vyhynutia

Slovné spojenie „masové vyhynutie“ môžeme najčastejšie počuť v kontexte opisu situácie, ktorá naposledy nastala po dopade asteroidu na Zem. Skala s priemerom asi 10 kilometrov vtedy spôsobila cunami naprieč celým Atlantikom, a na území dnešnej Ameriky vyvolala zemetrasenia.

Poslednou ranou pre vtedajšiu populáciu Zeme, ktorú v tom čase zastupovali najmä gigantické dinosaury, bol nával tepla, ktorý ich spolu so 75 percentami ostatných živočíchov doslova uškvaril zaživa.

Zem sa v súčasnosti nachádza uprostred podobného scenára, na konci ktorého nás bude čakať masové vyhynutie. Aj keď si to bežný človek neuvedomuje, teplejšie oceány, odlesňovanie a zmena podnebia majú veľký podiel na výhyne obrovského množstva pozemskej fauny.

Týchto 12 znakov vás presvedčí o tom, že svet sa nenávratne blíži k horším zajtrajškom.

1. Hmyz hynie rekordnou rýchlosťou. Zhruba 40 percent druhov vymiera.

Počet zástupcov hmyzu na planéte každý rok klesne o 2,5 percenta. Ak sa nám tento trend nepodarí zastaviť, do roku 2119 by mohli vyhynúť všetci zástupcovia hmyzu.

Hmyz je pre človeka dôležitý najmä pre jeho kľúčovú úlohu pri opeľovaní. Rôzne chrobáky okrem toho slúžia ako potrava pre vtáky, ryby a niektoré cicavce, ktoré človek konzumuje.

2. Na Zemi prebieha „biologická anihilácia“. Polovica z celkového počtu zvierat, ktoré v minulosti obývali Zem spolu s človekom, dnes už nežije.

Zem obýva približne 27.600 druhov stavovcov, čo predstavuje asi polovicu všetkých známych druhov živočíchov, ktoré poznáme. Až 30 percent z nich v súčasnosti čelí vymieraniu.

Niektoré druhy vymierajú úplne, iné len lokálne. Lokálny úhyn živočíchov je však rovnakým dôvodom na poplach, pretože je len na krok vzdialený od celkového úhynu. Aj zvieratá, ktoré dnes nie sú vyhlásené za ohrozené, teda čelia veľkej hrozbe.

3. Viac ako 26.500 druhom živočíchov hrozí vyhynutie, a toto číslo pravdepodobne ešte porastie.

Na Červenom zozname ohrozených druhov, ktorý každé dva roky obnovuje Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), sa aktuálne nachádza 40 percent z celkového počtu obojživelníkov, 25 percent cicavcov a 33 percent koralových útesov.

Podľa hrozivej predpovede IUCN by v priebehu nasledovných 100 rokov malo zmiznúť zo zemského povrchu až 99.9 percent kriticky ohrozených druhov a 67 percent ohrozených druhov.

4. Priemerné tempo vyhynutia za posledné storočie dosiahlo o 100-krát vyššiu rýchlosť než je bežné.

Autorka knihy The Sixth Extinction Elizabeth Kolbertová pre National Geographic uviedla, že nadmerná rýchlosť vymierania vtáctva, plazov a obojživelníkov, ktorú sa podarilo určiť v štúdii z roku 2015, prakticky znamená, že 75 percent jedincov z týchto druhov vyhynie kým sa stihne vystriedať zopár ľudských generácií.

5. Za asi 50 rokov bude 1.700 druhov obojživelníkov, vtákov a cicavcov čeliť vyššiemu riziku vyhynutia kvôli zmenšeniu prirodzených habitatov.

Keďže si človek pre svoje potreby neustále obsadzuje čoraz väčšie plochy zeme, 1.700 druhov do roku 2070 príde o 30 až 50 percent svojho prirodzeného prostredia, a teda bude čeliť vyššej hrozbe vyhynutia.

6. Nezabúdajme na Amazonský prales.

Za posledných 50 rokov sa zničilo odhadom 17 percent Amazonského pralesa v dôsledku odlesnenia za účelom chovu dobytka. Ničenie pralesa predstavuje hrozbu pre 80 percent živočíšnych druhov z celosvetovej populácie, ktoré tu prebývajú.

Zo zemského povrchu každoročne zmizne 73 miliónov metrov štvorcových lesa – teda zhruba 27 futbalových ihrísk za jedinú minútu. Ničením lesov sa pripravujeme o stromy, ktoré pomáhajú absorbovať oxid uhličitý z atmosféry.

7. Za ďalších 50 rokov ľudstvo privedie k vyhynutiu toľko živočíšnych druhov, že pozemská evolučná diverzita sa neobnoví ani po 3 miliónoch rokov.

V prípade naplnenia tohto scenáru, o ktorom zatiaľ hovorí len jeden výskum, by Zem potrebovala 3 až 5 miliónov rokov na to, aby znovu získala takú biodiverzitu, v akej dnes žijeme.

8. Invázne druhy sa vo veľkom pričinia o vymieranie.

Primárnou príčinou úbytku čoraz väčšieho množstva ohrozených živočíchov sú invazívne druhy – teda druhy zvierat, rastlín, húb a baktérií, ktoré nepochádzajú z daného ekosystému.

Na rozširovaní invazívnych druhov sa nevedomky podieľa aj človek, ktorý ich pri cestovaní dokáže preniesť až z jedného kontinentu na druhý. Od roku 1500 sme zaznamenali 953 prípadov globálneho vyhynutia, z čoho až tretinu z nich možno aspoň čiastočne pripísať na konto práve pôsobeniu invazívnych druhov.

9. Oceány absorbujú množstvo prebytočného tepla na Zemi, v dôsledku čoho umierajú morské živočíchy a koralové útesy.

Oceány na planéte zachytia až 93 percent tepla, ktoré v atmosfére zachytávajú skleníkové plyny. Rok 2018 bol zatiaľ najteplejším v histórii, a vedci si rýchlo uvedomujú, že oceány sa zohrievajú až o 40 percent rýchlejšie, než pôvodne predpokladali.

Vyššie teploty vody a kyslejšie prostredie vyháňa riasy z koralov, v dôsledku čoho strácajú svoje žiarivé farby. Tento proces je tiež známy ako „bielenie koralov“.

Výsledkom je umieranie koralových útesov a morského života, ktorý podporujú. Za posledných 30 rokov vymrelo až 50 percent celosvetovej populácie koralových útesov.

10. Otepľovanie je hrozbou aj pre druhy žijúce v sladkej vode.

V roku 2013 zmena podnebia takmer priviedla k úhynu až 82 percent domácich sladkovodných rýb v Kalifornii. Teplejšia klíma je najväčším strašiakom tých rýb, ktoré žijú vo vode chladnejšej ako 20 stupňov Celzia.

11. Otepľovanie oceánov vedie k nárastu hladiny morí. To znamená ďalšie ohrozenie habitatu krehkých druhov.

Tak, ako iné veci, aj voda zaberá viac miesta v teplom stave. Globálna hladina morí je v súčasnosti o 12 až 20 centimetrov vyššia ako bola v roku 1900, a bude stále rásť.

Austrálska ministerka životného prostredia vo februári 2019 vyhlásila potkana útesového (Melomys rubicola) za prvý živočíšny druh, ktorý vyhynul v dôsledku zmeny podnebia spôsobenej človekom, a to zvlášť pre zvýšenie hladiny oceánov.

12. Otepľovanie oceánov vedie tiež k topeniu ľadovcov na južnom a severnom póle, kvôli čomu rastie hladina morí.

Topenie ľadovcov by mohlo výrazne zvýšiť hladinu morí. Ľadová pokrývka na Antarktíde sa topí takmer 6-krát rýchlejšie ako v 80. rokoch. Grónsky ľad sa zas topí o 4-krát rýchlejšie ako pred 16 rokmi.

V najhoršom prípade sa ľadovce, ktoré držia pokope Antarktídu a Grónsko, rozpadnú, čím do oceánov prenikne niekoľko ľadovcov naraz, a hladina morí rapídne narastie.