Najbližšou planétou k Zemi už nie je Venuša (ani Mars)

Najbližšou planétou k Zemi nie je Venuša. Ak je váš druhý tip Mars, opäť triafate vedľa.

Väčšina ľudí ráta vzdialenosť medzi dvoma planétami odčítaním ich priemerných vzdialeností od Slnka. Tento výpočet má jediný háčik: získate ním vzdialenosť medzi nimi len v momente, keď sú k sebe najbližšie. Keďže Zem a Venuša krúžia okolo Slnka odlišnou rýchlosťou, veľa času pokope nestrávia.

Keď sa však pozrieme napríklad na taký Merkúr, výpočty začnú naberať celkom iný rozmer. Na rozdiel od Venuše Merkúr ostáva v blízkosti Zeme oveľa dlhšie, a hoci je jeho trajektória okolo Slnka viac vzdialená od tej zemskej ako trajektória Venuše, možno ho právom považovať za našu najbližšiu planétu.

Pri novom spôsobe počítania vzdialeností medzi planétami sa používa takzvaná metóda point-circle, teda metóda bodov na kružnici, ktorá spočíva v spriemerovaní vzdialeností medzi niekoľkými bodmi na trajektórii každej planéty – rovnica teda počíta aj s faktorom času.

Takýmto výpočtom získame výsledok, podľa ktorého je najbližšie k Zemi po najdlhší čas práve Merkúr. Táto planéta je však najbližšie aj k Saturnu, Neptúnu, a dokonca aj k všetkým ostatným planétam slnečnej sústavy.

Nie každý súhlasím s takýmto chápaním „najbližšej“ planéty.

„Dajme tomu, že žijete v dome, a vaši susedia strávia pol roka na inom mieste. Povedzme, že žijete vo Wisconsine, a vaši najbližší susedia prečkajú sedem dlhých zimných mesiacov na Floride. Počas zimy by bližšie k vám boli iní susedia, a nie tí na Floride.“

Takto zverbalizoval svoj myšlienkový pochod riaditeľ Vedeckého vesmírneho laboratória a profesor astronómie Steven Beckwith. Na rozdiel od neho by väčšina ľudí stále považovala za svojich najbližších susedov tých, ktorí celý rok bývajú hneď vedľa. Zdá sa, že je napokon na samotnom čitateľovi, ktorú z definícií „blízkosti“ uprednostní.