Kiska: Mám pocit, že zahraničná politika je často schizofrenická

„V zahraničí naši čelní politici vystupujú ako ľudia, ktorí sa zasadzujú za proeurópsku modernú krajinu, ktorá vystupuje v súlade so svojimi spojencami. Keď prídu domov, tak sa schizofrenicky objavuje druhá tvár, populisticky orientovaná na úspech vo voľbách,“ povedal prezident. Ako príklady takejto schizofrénie uviedol Marrákešsku zmluvu, dohodu o obrannej spolupráci s USA, Istanbulský dohovor, postoj k Venezuele alebo aspoň symbolickej pomoci utečencom.

Kiska je tiež presvedčený, že politici by mali vážiť svoje slová bez ohľadu na to, či hovoria doma alebo v zahraničí. Pripomenul, že práve politici tvoria reálnu zahraničnú politiku, nie ministerstvo zahraničných vecí alebo ambasády. „Diplomacia, kvalita a zmysel pre zodpovednosť za našu krajinu tu na tejto pôde výrazne prevyšuje našu skutočnú zahraničnú politiku,“ povedal Kiska v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.

V súvislosti s EÚ prezident hovoril najmä o nevyužitom potenciáli spoločnej zahraničnej politiky členských štátov. Pýta sa, či nie je čas zrušiť potrebu súhlasu všetkých jej členov k zahraničnej politike. Často totiž podľa neho prevažujú záujmy jednotlivých krajín pred záujmami EÚ ako celku, ktorá je ekonomickou veľmocou a malo by ju byť viac počuť.

Kiska apeloval tiež na lepšiu komunikáciu v súvislosti s európskymi témami. Často sa totiž podľa neho o EÚ hovorí len v súvislosti s problémami, nie s pozitívnymi opatreniami. „Brusel nie je problém, Brusel je riešenie,“ myslí si Kiska. Viac komunikovať by podľa neho mali aj poprední predstavitelia EÚ.

Prezident hovoril aj o vzťahu k zoskupeniu Vyšehradská štvorka. „Nezabúdajme, že aj my sme mali obdobie mečiarizmu a naši partneri z V4 vždy stáli vedľa nás, buďme aj my takí,“ apeloval. Zdôraznil však, že V4 nesmie byť zneužívaná na presadzovanie osobných záujmov. Je presvedčený, že aj v súčasnosti má V4 zlý obraz, pretože niektoré osobné populistické témy sa prezentujú ako názor V4.

Kiska tiež priznal, že keď nastupoval do prezidentského úradu, nie celkom chápal význam zahraničnej politiky. Podľa svojich slov však veľmi rýchlo prišiel na to, aká je dôležitá. V súvislosti s koncom svojho funkčného obdobia tiež avizoval, že jeho posledná zahraničná cesta v úrade povedie do Českej republiky.