Darcovia orgánov na Slovensku sú všetci, ktorí nepovedali nie

Najviac sa v Slovenskej republike darujú obličky, ďalej sú to srdce a pľúca. Veriaci ľudia s takýmto krokom problém nemajú. "Práveže sa pýtajú, či by mohli pomôcť aj týmto spôsobom," povedal pre TASR hlavný transplantačný koordinátor SR Martin Chrastina.

„Darcovstvo orgánov v SR sa realizuje jednak na báze darovania od živých ľudí, pričom darovať je možné svojmu príbuznému, či už emocionálne spriaznenému, alebo geneticky spriaznenému, orgán, ktorý vie zastať druhý, teda párový orgán,“ uviedol Chrastina s tým, že väčšinou ide o obličku. V zahraničí sa podľa jeho slov dá darovať aj časť pečene, v SR sa takýto operačný výkon nerobí. Takéto darcovstvo je veľmi zriedkavé, ale technicky je možné ho zrealizovať.

Podľa hlavného transplantačného koordinátora SR sa lekári stretávajú s neochotou darovať orgány čoraz zriedkavejšie. Aj pápež František vysoko ocenil prístup veľkodušnej solidarity formou darcovstva rešpektujúceho požiadavky zákona a morálky. „Darcovstvo znamená hľadieť ďalej než len na seba samých, ísť za rámec individuálnych potrieb a veľkoryso sa otvárať smerom k širšiemu dobru. Z tohto hľadiska sa darovanie orgánov pokladá nielen za akt spoločenskej zodpovednosti, ale aj za vyjadrenie všeobecného bratstva, ktoré spája všetkých mužov a ženy,“ vyjadril sa Svätý Otec.

Najčastejšie sa darcami orgánov stávajú osoby, ktorým už nefunguje mozog. „To znamená, že dôjde ku katastrofálnemu poškodeniu, ktoré vedie k jeho odumretiu. Podľa slovenských zákonov je smrť mozgu smrťou jedinca,“ povedal Chrastina.

Zdôraznil však, že rodina príbuzného je vždy o darcovstve informovaná. Rodinným príslušníkom je k dispozícii aj psychológ, aj kňaz. Odborníci sú im nápomocní pri vybavovaní s transportom telesných pozostatkov do miesta pohrebu v spolupráci s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa Chrastinu je táto spolupráca po legislatívnych zmenách veľmi dobrá.

Slovenská transplantologická spoločnosť založila v tejto súvislosti iniciatívu Sedem životov. „Účelom kampane je búrať bariéry nevedomosti a strachu zo smrti ako takej. Chceme ísť cestou informovanosti, povedať príbuzným a priateľom, že niečo takéto existuje a že keď sa niečo takéto stane aj nám, ako lekárom, aby bola rodina pripravená, že sme niečo takéto ochotní urobiť,“ dodal Chrastina.