Veľkonočný zvyky robia zo Slovenska unikátny región, tvrdí etnologička

Pokiaľ ide o poslednú z nich, predstavuje Slovensko v rámci kontinentu unikátny región. Tvrdí to etnologička Katarína Popelková, ktorá na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) vedie výskum súčasných sviatkov na Slovensku.

Pokiaľ ide o tradičné zvyky, v západných európskych krajinách z nich prežívajú prevažne len jednotlivosti, hovorí etnologička, ktorá v tejto súvislosti poukázala na unikátnosť Slovenska. „V tunajších zvykoch sa zakonzervovalo viacero spôsobov prelínania vplyvov východoslovanskej kultúry a východných kresťanských cirkví s náboženskou tradíciou a zvykmi charakteristickými pre západnú Európu," vysvetlila Popelková.

Dvetisícročná kresťanská veľkonočná liturgia je podľa nej naprieč krajinami rovnaká, niekde doplnená pašiovými sprievodmi či krížovými cestami.

„Čo sa týka spôsobov sviatkovania, ktoré označujeme ako profánne – cestovanie, turistika, šport, nákupy - sú na Slovensku podobné ako inde v Európe," skonštatovala Popelková s tým, že napríklad v Nemecku sa počas sviatkov tradične organizujú masové protestné pochody. Vo veľkých mestách ako Viedeň či Krakov sa konajú známe veľkonočné trhy alebo hudobné festivaly.

Odborníčka tiež upozornila na skutočnosť, že mnohé predkresťanské jarné rituály a prvky Veľkej noci vyjadrujúce previazanie sveta človeka a jeho práce s prírodou, postupne - v súlade so zmenami spôsobu života - vo vedomí ľudí „vybledli“. „Zmenili sa na symboly, ktorých pôvodný význam si zväčša neuvedomujeme. Vďaka tradícii sa však niektoré pôvodné rituálne praktiky i dnes spontánne dodržiavajú ako veľkonočné zvyky, mnohé sa stali predmetom folklorizmu a javiskového predvádzania,„ ozrejmila Popelková.

Kvalitatívnym znakom každého sviatku je podľa nej fakt, že sa v jeho obsahu objavuje to, čo má pre človeka aktuálny význam a plní momentálne dôležitú funkciu v jeho živote. Nie je preto praktické hovoriť o tom, či je upúšťanie od tradícií pre spoločnosť dobré alebo zlé.

Výskum etnológov ukazuje, že ľudia v jednotlivých etapách života a podľa príslušnosti k istým spoločenským skupinám operatívne rozhodujú o spôsoboch prežívania sviatkov tak, aby naplnili svoje praktické i duchovné potreby. „V rodinách alebo priateľských skupinách sa zvyky ako stretávanie sa rodín, spoločné maľovanie vajíčok, obchôdzky spojené so šibačkou a polievačkou, príprava sviatočných jedál či pohostenia pre návštevy udržiavajú stále,“ uzavrela etnologička.