Ukrajinský politológ: Putin bude chcieť Zelenského vyskúšať

Novozvolený ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je síce neskúsený a nikto presne nepozná jeho program, ale nezdá sa, že plánuje ústretovú politiku voči Rusku. V kampani tvrdil, že Donbas a Krym patria Ukrajine a tesne po svojom zvolení oznámil, že spustí informačnú vojnu na obranu Donbasu proti Rusku. V rozhovore s TASR to v pondelok povedal politológ Oleksij Haraň, profesor z Národnej univerzity Kyjevsko-mohyljanska akadémia.

Akokoľvek je Zelenského program nekonkrétny, spomína v ňom podporu integrácii do EÚ a dokonca aj NATO, podotkol politológ. Podľa neho sa však ruský prezident Vladimir Putin zrejme pokúsi Zelenského vyskúšať. „Môže to urobiť prostredníctvom sily, alebo aj jemnejších prostriedkov, napríklad ochotou prepustiť niekoľkých ukrajinských zajatcov výmenou za určité ústupky,“ vysvetlil Haraň.

V Zelenského tíme podľa neho figuruje viacero proeurópskych odborníkov z občianskej spoločnosti. „Samozrejme, nemôžem to preceňovať, keďže zatiaľ nepoznáme celý Zelenského tím — napríklad kto bude zodpovedný za zahraničnú a bezpečnostnú politiku,“ pripustil Haraň.

Zdôraznil však, že na Ukrajine došlo k zásadnej zmene geopolitického smerovania od protestov na Majdane v roku 2014. „Ukrajinci sú teraz za EÚ a NATO,“ uviedol politológ. Ukrajinská verejnosť podľa neho uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu v Donbase a je pripravená na kompromisy. „Avšak nie za každú cenu,“ prízvukoval.

„Som si istý, že pre akéhokoľvek prezidenta by v súčasnosti bolo veľmi ťažké vrátiť Ukrajinu do ruskej sféry vplyvu,“ povedal Haraň s tým, že na Ukrajine vymizla podpora verejnosti aj pre vstup do Eurázijskej ekonomickej únie či pre vytvorenie colnej únie z Ruskom.

Ukrajina nie je prezidentskou republikou, o právomoci sa prezident delí s vládou a parlamentom a nemôže napríklad odvolať premiéra, ktorý podlieha priamo parlamentu. Takže ak by aj Zelenskyj urobil kroky smerom k Rusku, situáciu môže ešte vyvážiť vláda a parlament, domnieva sa Haraň.

Pripomenul, že Leonid Kučma bol v roku 1994 zvolený na základe proruskej rétoriky. „Po voľbách si však uvedomil, že musí byť prezidentom celej Ukrajiny a svoj kurz otočil. Keď sa neskôr Viktor Janukovyč pokúsil obrátiť Ukrajinu smerom k Rusku, odpoveďou bol Majdan,“ povedal Haraň. Podotkol, že hlas pre Zelenského v prezidentských voľbách nemožno vnímať ako proruský hlas.

„Ukrajina už nie je územne polarizovaná, ako bola v roku 2004 alebo 2014, keď jedna časť bola proruská a druhá proeurópska,“ konštatoval politológ s tým, že Ukrajina sa od Majdanu zjednotila ako politický národ bez ohľadu na materinský jazyk. „Putin dočasne získal Krym, ale stratil celú Ukrajinu,“ zopakoval hodnotenie, ktoré sa na Ukrajine medzičasom stalo okrídleným.

„Putin predpokladal, že rusky hovoriaci obyvatelia juhu a východu Ukrajiny budú podporovať Novorusko. To sa však nestalo. Dokonca aj v Donbase si väčšina ľudí želala byť súčasťou Ukrajiny. Takže bez priamej vojenskej intervencie Ruska by tam bolo všetko inak,“ dodal Haraň.

Moskva vojenskú účasť v Donbase oficiálne popiera.