Česká herečka Klára Issová má narodeniny

Klára Issová sa narodila 26. apríla 1979 v Prahe. Jej otec Michel pochádza zo Sýrie. V Čechách vyštudoval Fakultu akademie múzických umění – FAMU a neskôr sa rozhodol zapísať talentovanú Kláru do dramatického krúžku. Tu sa budúca herečka zoznámila s profesorkou Helenou Kostečkovou, ktorá výrazne ovplyvnila jej ďalšie smerovanie. Po úspešnom zvládnutí talentových skúšok študovala Issová na pražskom Konzervatóriu v hudobno-dramatickom odbore. Štúdium ukončila v roku 1990.

V 16-tich rokoch dostala svoju prvú televíznu úlohu v čiernej komédii režiséra Saši Gedeona Indiánske léto (1995). Zahrala si v nej s herečkou Táňou Wilhelmovou rolu dospievajúceho dievčaťa so zaujímavou scénou vo vani plnej zelených jabĺk. Za postavu bola nominovaná na Českého leva v kategórii Najlepší herecký ženský výkon v hlavnej úlohe. Dcéru Dagmar Veškrnovej-Havlovej stvárnila v seriáli Když se slunci nedaří (1995).

V treťom ročníku na FAMU odohrala rolu Andulky v krátkometrážnom študentskom filme Sad (1996) scenáristu Karla Janáka. Za postavu Veroniky v dráme slovenského režiséra Juraja Jakubiska Nejasná správa o konci sveta získala v roku 1997 Českého leva za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Malá úloha sa herečke ušla vo filme Co chytneš v žite (1998). Film Romana Vávru o láske v každom veku, tajomstvách a nástrahách skrytých v obilnom poli vznikol na základe úspešného školského cvičenia na FAMU. Ďalšiu nomináciu na Českého leva získala znovu v kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe za film Anděl Exit (2000), ktorý bol nominovaný aj na Krištálový glóbus.

V roku 2001 bola Klára Issová súčasťou hereckého tímu v americkej dvojdielnej minisérii Deník Anny Frankovej. Mladá herečka účinkovala i v niekoľkých amerických či koprodukčných filmoch, napr. Johanka z Arku (1999), Mlhy Avalonu (2001), Krysy (2001).

V roku 2003 stvárnila jednu z postáv v krátkometrážnej dráme Most, ktorú nakrútil americký režisér Bobby Garabedian. Film bol vo svojej kategórii nominovaný na Oscara a okrem Issovej v ňom zažiarili Anna Geislerová i Linda Rybová. Na malej ploche tu boli zobrazené krásne ale aj drsné emócie a hlavne okamih dôležitého životného rozhodovania. Režisér Karel Kachyňa obsadil herečku do svojho televízneho filmu Cesta byla suchá, místy mokrá (2003).

Klára Issová sa objavila aj v rozprávkach. Vynikla v príbehu Královský slib (Kryštof Hanzlík, 2001), neskôr hrala neposlušnú princeznú v rozprávke O svatební krajce (Jiří Chlumský, 2003) alebo stelesnila Pannu Máriu v rozprávke režiséra Jiřího Stracha Anděl páně (2005).

Klára Issová s herečkou Kateřinou Velebovou spolu odohrali divadelnú hru Služky, ktorú uviedli v divadle Rubín a v repertoári divadla ju uvádzali takmer 5 rokov. V tom čase si všimol herečku režisér Jiří Vejdělek, ktorý jej ponúkol rolu Constance v Amadeovi v Divadle pod Palmovkou, kde účinkovala po boku hercov Jiřího Bartošku a Jiřího Langmajera.

V roku 2006 prijala rolu v komédii Grandhotel (David Ondříček, 2006), za ktorý bola opäť nominovaná na Českého leva v kategórii Hlavný ženský herecký výkon. Diváci ju mohli vidieť aj v thrilleri Pravidla lži (Robert Sedláček, 2006) z prostredia terapeutickej komunity, kde sa jedenásť ľudí pokúša odpútať od svojej minulosti. Objavila sa aj v snímke Jana Hřebejka Medvídek (2007) o peripetiách manželského života, materstve, otcovstve a nevere.

Klára Issová získala filmovú rolu v zahraničnej snímke režiséra Christophera Menaula s názvom Proč zabili Ježíše (2015). „To bola vôbec moja prvá práca, ktorú som získala vďaka svojmu britskému agentovi. Bol to pre mňa veľký úspech. Spojila som sa s agentúrou a do pol roka získala rolu. To vôbec nebýva zvykom. Profil herca niekedy agentúra buduje niekoľko rokov. Pre mňa bola rola Márie Magdalény síce malá rozsahom, ale bol to výrazný mostík pre prácu v zahraničí,“ pripomenula Issová.

Novinkou v kinách sa v roku 2018 stala komédia Zúfalé ženy robia zúfalé veci v réžii Filipa Renča podľa scenára bestsellerovej autorky Haliny Pawlowskej. Do hlavnej úlohy Oľgy obsadili filmári opäť populárnu herečku Kláru Issovú.