Assange potvrdil svoje odhodlanie bojovať proti vydaniu do USA

Assange to uviedol na úvodnom pojednávaní na súde v londýnskom Westminstri, ktorý má rozhodnúť o jeho prípadnom vydaní do Spojených štátov.

Štyridsaťsedemročný Austrálčan na súde vyhlásil, že dobrovoľne do USA nepôjde, pretože mu tam hrozí trest za jeho novinársku prácu, „ktorá už bola ocenená mnohými cenami“.

Zakladateľ WikiLeaks sa na štvrtkovom pojednávaní zúčastnil len prostredníctvom videolinku z londýnskeho väzenia Belmarsh, kam ho previezli pre porušenie podmienok prepustenia na kauciu.

Za tento prečin ho v stredu v Británii odsúdili na 50 týždňov väzenia. Podľa rozhodnutia súdu totiž porušil podmienky svojho prepustenia na kauciu, keď sa v roku 2012 uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne.

Urobil tak v čase, keď bol v Británii na žiadosť Švédska zatknutý a následne prepustený na kauciu. Vo Švédsku ho totiž vtedy vinili zo sexuálneho útoku, avšak toto vyšetrovanie bolo neskôr zastavené. Assange svoj útek na ekvádorskú ambasádu zdôvodnil obavami pred možným vydaním do USA.

Štvrtkové pojednávanie predstavuje len počiatočnú fázu vydávacieho konania, ktoré môže podľa sudcu Michaela Snowa trvať „mnoho mesiacov“. Podľa AP môže celý proces trvať aj niekoľko rokov. Termín ďalšieho procedurálneho pojednávania stanovili na 30. mája. Celý prípad bude dôkladnejšie prerokovaný 12. júna.

Pred budovou westminsterského súdu sa ešte pred štvrtkovým pojednávaním zhromaždilo niekoľko Assangeových priaznivcov, ktorí požadovali jeho prepustenie a zamietnutie americkej žiadosti.

Britská polícia Assangea zatkla 11. apríla v budove ekvádorskej ambasády po tom, ako mu táto latinskoamerická krajina po sérii vzájomných sporov odňala azyl.

Americké úrady obvinili Assangea z konšpirácie so zámerom preniknúť do počítačového systému Pentagónu, v čom sa mal spriahnuť s bývalou príslušníčkou armády USA Chelsea Manningovou. V prípade usvedčenia mu hrozí až päť rokov väzenia.