Výška minimálnej mzdy v nedohľadne, tripartita sa nedohodla

Potvrdil to hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Michal Stuška. Rezort práce predložil na rokovanie tripartity návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka o 8,2 eura na 345,9 eura. Najnižšie možné zárobky by tak vzrástli o 2,4 %.

Zamestnávatelia podľa Stušku trvali na ponechaní minimálnej mzdy na súčasnej sume 337,7 eura, kým odborári požadovali jej nárast o 8 % na 364,7 eura mesačne.

"Máme ešte časový priestor na dohodu do konca augusta,“ povedal Richter. Ak sa podľa ministra odborári a zamestnávatelia na minimálnej mzde do konca augusta nedohodnú, rezort práce predloží v septembri na rokovanie vlády návrh na zvýšenie najnižších možných zárobkov o 8,2 eura na 345,9 eura.

O konečnej sume minimálnej mzdy na rok 2014 by tak rozhodla vláda, pričom nebude povinná schváliť návrh rezortu práce a sociálnych vecí.

Ako povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) Rastislav Machunka, zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne postihuje najmä dlhodobo nezamestnaných, či mladých ľudí pri hľadaní si zamestnania.

"Miera nezamestnanosti na Slovensku je alarmujúca,“ varoval. Vysoká minimálna mzda podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mariána Juska ohrozuje najmä textilný priemysel a sektor služieb. Predpokladá, že vláda schváli návrh rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy o 2,4 %.

Šéf odborového zväzu Kovo Emil Machyna upozornil na rast produktivity práce na Slovensku, preto by sa podľa neho minimálna mzda mala zvýšiť o viac ako o navrhovaných 2,4 %. "Nie je pravda, že vyššia minimálna mzda zapríčiní vyššiu nezamestnanosť," povedal. Šéf AZZZ Rastislav Machunka však upozornil na to, že u ľudí poberajúcich minimálnu mzdu produktivita práce nerastie.

Sociálni partneri odobrili zmeny v systéme hmotnej núdze

Hospodárska a sociálna rada SR v pondelok odobrila návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Na tlačovej besede po rokovaní tripartity to uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.

Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát podľa navrhovaného zákona od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.

Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov.

Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur. "Zásadný rozdiel pri porovnaní s tým, čo platí teraz a tým, čo navrhujeme pre budúcnosť, je aktivácia tých, čo poberajú základnú sociálnu dávku," povedal Richter.

Ako ďalej uviedol šéf rezortu práce a sociálnych vecí, s ministrom financií Petrom Kažimírom rokuje o možnom zvýšení základnej sumy dávky v hmotnej núdzi v budúcom roku. "Od účinnosti zákona, od 1. januára 2014, aby sme zohľadnili valorizáciu za rok 2013," povedal k možnému zvýšeniu súm dávok v hmotnej núdzi.

Dávky v hmotnej núdzi sa totiž naposledy zvýšili od septembra 2009. Podľa súčasného znenia zákona má totiž vláda len možnosť, nie povinnosť, zvýšiť dávky v hmotnej núdzi k 1. septembru daného roka.

Rezort práce navrhuje zaviesť osobitný príspevok v sume 63,07 eura pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí pred nástupom do zamestnania poberali pomoc v hmotnej núdzi a začali pracovať. Podmienkou bude, aby ich príjem z práce bol najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac vo výške trojnásobku minimálnej mzdy a domácnosti, ktorej je zamestnaná osoba členom, sa prestane poskytovať pomoc v hmotnej núdzi.

Príspevok sa má pri splnení podmienok poskytovať najviac šesť mesiacov. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi zachováva 17,2-eurový príspevok pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku. Zákon má okrem toho umožniť zrážky zo sociálnych dávok na zaplatenie pokuty za priestupky na úseku verejného poriadku, poškodzovania majetku, alkoholizmu či zdravotnej starostlivosti.
O zmenách pri prídavku na dieťa chce Richter ešte rokovať

Tripartita v pondelok nerokovala o návrhu novely zákona o prídavku na dieťa, ktorým sa majú od začiatku budúceho roka sprísniť podmienky nároku na prídavok na dieťa.

Ako na tlačovej besede uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, po minulotýždňovom rokovaní s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom návrh novely zákona z rokovania Hospodárskej a sociálnej rady stiahol.

"Je potrebné, aby si ujasnil vo svojom rezorte mnohé veci, ktoré aplikácia tohto zákona vzhľadom na vzdelávací proces prinesie. Dohodli sme sa na potrebe ďalšieho rokovania," povedal Richter. Zmenám pri vyplácaní prídavku na dieťa by sa mala tripartita venovať 23. septembra tohto roka.

"Tento návrh zákona by mal ísť na októbrovú schôdzu Národnej rady," povedal Richter. Podľa neho je totiž potrebný priestor na vydiskutovanie navrhovaných zmien pri aplikácii zákona na vzdelávací proces.

Podmienky nároku na dávku sa návrhom novely zákona majú rozšíriť o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky nezaopatreného dieťaťa.

Nedbanie o plnenie povinnej školskej dochádzky sa má odvodzovať nielen od neospravedlnených absencií dieťaťa na vyučovaní, ale napríklad aj od porušovania školského poriadku a pravidiel správania dieťaťa na vyučovaní.