Zubný kaz a ochorenie ciev: O takomto spojení medzi nimi ste netušili

Ateroskleróza a príbuzné ochorenia srdca a ciev sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) jednou z hlavných príčin úmrtí vo väčšine krajín sveta. Ochorenie vzniká po nahromadení cholesterolu na stenách ciev, čo po čase vyústi do ich upchávania, straty flexibility a nahromadeniu vápnika v cievach.

Väčšina vedcov sa nazdáva, že za vznik aterosklerózy môžu genetické zmeny súvisiace s metabolizmom tukov. Tieto zmeny majú za následok nahromadenie „zlého“ cholesterolu v krvi. Niektorí biológovia však považujú za príčinu aterosklerózy niečo iné.

Ruskí biológovia nedávno vyrukovali s tvrdením, že ateroskleróza nevzniká v dôsledku narušenia metabolizmu tukov, ale kvôli vzniku zápalových ložísk vnútri ciev. Tieto zápaly pomaly ničia makrofágy, a tak sa v cievach hromadia tuky.

Pirkko Pussinen z Helsinskej univerzity (Fínsko) s kolegami odhalil ďalší faktor, ktorý ovplyvňuje vznik aterosklerózy. Na základe štatistík získaných z celoživotných zdravotných pozorovaní sa rozhodol analyzovať, koľko ľudí s aterosklerózou malo zároveň problémy s častým vznikom zubných kazov.

755 Fínov, ktorí sa do projektu prihlásili, pravidelne podstupovalo kontroly zdravia srdca a ciev, ako aj ďalších faktorov ovplyvňujúcich celkové zdravie. Všetci účastníci vo veku 6, 9 a 12 rokov podstúpili sériu prehliadok u stomatológa. Cieľom týchto prehliadok bolo

1. spočítať množstvo zubných kazov, aké sa im v tomto veku vytvorili,
2. zistiť možný zápal ďasien,
3. identifikovať parodontózu a
4. spočítať množstvo zubných výplní (plomb).

Po zhruba 30 rokoch sa všetci účastníci podrobili novým prehliadkam, na ktorých im zmerali hrúbku cievnych stien, a skontrolovali, či sa u nich neprejavili rané formy aterosklerózy a iných srdcovo-cievnych ochorení.

Fínski kardiológovia pri analýze údajov narazili na zvláštny výsledok. Ukázalo sa, že zdravotné problémy so zubami v detstve silno ovplyvňovali pravdepodobnosť vzniku aterosklerózy v dospelosti, pričom celkové zdravie jednotlivých dobrovoľníkov v tom nehralo žiadnu rolu. Čím viac kazov a orálnych infekcií sa u dieťaťa objavilo, tým vyššie riziko vzniku aterosklerózy prevládalo v dospelosti.

„Nikdy predtým sme sa nestretli s podobnou súvislosťou, pretože nikomu doteraz nenapadlo skúmať spojitosť medzi zdravím ústnej dutiny a zdravím srdca a ciev. Toto zistenie je dôkazom toho, že s infekciami ústnej dutiny treba bojovať už v detstve.“

V praxi to teda znamená, že ľudia, ktorí v mladom veku mali len jeden kaz alebo plombu, mali o 87 percent vyššie riziko vzniku ranej formy aterosklerózy ako tí, ktorí mali v detstve celkom zdravý chrup. Tí, u ktorých sa v mladosti prejavili všetky 4 vyššie spomenuté ochorenia ústnej dutiny, mali až dvojnásobne zvýšené riziko vzniku tohto ochorenia.

Je zaujímavé, že spätosť ochorení ústnej dutiny s ochoreniami srdca a ciev sa potvrdila najmä v prípade mužov. V prípade, že u chlapcov došlo k vzniku zubného kazu, v dospelosti sa u nich zvýšila hrozba vzniku aterosklerózy 1,5-krát. V prípade, že sa u nich v tomto veku preukázali všetky 4 orálne zdravotné problémy, riziko aterosklerózy vyrástlo na 225%.

Vedci sa domnievajú, že rodičia a zubní lekári by mali aktívnejšie viesť deti k dodržiavaniu dôslednej ústnej hygieny už v prvých rokoch života, čím sa vyhnú neskorším problémom s ochoreniami obehovej sústavy.