Odvrátená strana Mesiaca prekypuje anomáliami. Vedci už vedia, prečo

Odvrátená strana Mesiaca, ktorú zo Zeme nikdy nemožno pozorovať, sa vyznačuje značnou geologickou odlišnosťou od tej bližšej. Táto anomália dlhú dobu nedala vedcom spávať, čo však vyriešila najnovšia počítačová simulácia.

Pochybnosti už viac ako 50 rokov

Trvalo tisíce rokov, kým ľudstvo prvýkrát uvidelo odvrátenú stranu nášho jediného prirodzeného satelitu. Jej podobu nám priblížili až vesmírne misie Apollo, ktoré začali prvým letom 27. októbra 1961.

Prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca zmiatli astronómov, ktorí si všimli, že sa topograficky a kompozične vôbec nepodobá na stranu, ktorú zo Zeme pozorujeme každý deň. Po dlhých rokoch nevedomosti sa dnes konečne podarilo zistiť, že odvrátenú stranu mesiaca poznačila pradávna zrážka s iným telesom, pravdepodobne trpasličou planétou.

Profesor planetárnej geodynamiky na Case Western Reserve University Steve Hauck vo vyhlásení označil štúdiu za „provokatívnu“. „Pochopenie rozdielov medzi blízkou a odvrátenou stranou Mesiaca je fundamentálnym problémom mesačnej vedy.“

Podobný osud postihol aj planéty

Vedúci autor štúdie Zhu Meng-Hua z Vesmírneho vedeckého inštitútu na Macau University of Science and Technology tušil, že rozdielna podoba dvoch strán Mesiaca je výsledkom vesmírnej kolízie, už v roku 2012, keď sa dostal k údajom zozbieraným misiou laboratória Gravity Recovery and Interior Laboratory (GRAIL).

Údaje GRAIL-u naznačovali, že kôra odvrátenej strany je zhruba o 6 kilometrov hrubšia ako kôra bližšej strany Mesiaca. Na odvrátenej strane sa okrem toho nachádzali povrchové útvary bohaté na horčík a železo.

Meng-Hu teda spustil niekoľko počítačových simulácií, ktorými overil hypotézu o zrážke Mesiaca s iným telesom. Z 360 rôznych simulácií sa dve zhodovali s údajmi GRAIL-u.

Vďaka Meng-Huovi dnes vieme, že abnormality na povrchu Mesiaca zapríčinila zrážka s objektom o veľkosti 780 kilometrov v priemere, ktorý doňho narazil v rýchlosti 22,550 km/h. Zrážku tiež mohol spôsobiť objekt o veľkosti 720 kilometrov v priemere, letiaci rýchlosťou 24,500 km/h.

Zrážka vymrštila do vzduchu mesačné kamene, ktoré neskôr popadali späť na teleso, a to zvlášť na jeho odvrátenú stranu. Padajúci materiál prispel k zhrubnutiu povrchovej vrstvy na odvrátenej strane Mesiaca. Teleso, ktoré vrazilo do Mesiaca, bola s najväčšou pravdepodobnosťou trpasličia planéta v tom čas obiehajúca Slnko.

Nový objav by v budúcnosti mohol vysvetliť rozdielnosť protiľahlých strán aj na niektorých planétach Slnečnej sústavy, vrátane Marsu.