Otec a syn Durdíkovci stvárnili rovnakú filmovú postavu zverolekára Šustka

Herecký talent sa u Vladimíra Durdíka ml. prejavil v divadle aj na striebornom plátne, kde v roku 1960 debutoval detskou úlohou vo filme Strieborný favorit. Obdivuhodné postavy vytvoril aj v snímkach ako Katakomby (1971), Červené víno (1972), Ďaleko je do neba (1972) a Ohnivé križovatky (1974).

Vladimír Durdík ml. sa narodil 23. mája 1949 v Smižanoch. Pochádzal z hereckej rodiny. Keď v roku 1971 absolvoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, bol možno trochu v tieni svojho otca Vladimíra Durdíka st., po ktorom zdedil nielen nadanie a šarm, ale aj krstné meno.

Štyri roky pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach, kde vynikol v postave Valéra v Tartuffovi. Potom sa rozhodol premiestniť do Bratislavy.

Atmosféra hlavného mesta ho zlákala a zakotvil tak na prvej slovenskej divadelnej scéne, stal sa členom Slovenského národného divadla (SND). Spočiatku mu patrili skôr menšie postavy ako Šiškin (1982) v Meštiakoch od ruského autora Maxima Gorkého , Andronicus Fabriczy-Glembay (1986) v hre Páni Glembayovci, ktorú napísal chorvátsky dramatik Miroslav Krleža, či Leonardo (1987) v Krvavej svadbe od španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu.

Neobišiel ani televíznu obrazovku, kde sa zskvel v známych bratislavských pondelkoch a v inscenáciách pre deti a mládež. Pred kamerou debutoval v roku 1960, v poviedke Strieborný Favorit z filmu Trinásťroční režiséra Andreja Lettricha. Vynikol v televíznej adaptácii poviedky Milana Zelinku Chlapec s husľami (1973) v réžii Vladimíra Kavčiaka. Za výkon v menovanom televíznom diele získal aj Cenu Janka Borodáča. V televíznej tvorbe sa jeho kvalitatívne výrazný herecký výkon prejavil v mimoriadne divácky sledovanom šesťdielnom seriáli Miesto v dome (1976) v réžii Vladimíra Kavčiaka. Herec v ňom stelesnil mladého doktora a prischla mu prezývka „Mamičkin najkrajší“.

Exceloval v spracovaní diel Pavla Országha Hviezdoslava Ežo Vlkolinský (1978) a Gábor Vlkolinský (1978), ďalej v Macbethovi (1982).

V roku 1986 nakrútil režisér Martin Ťapák drámu podľa divadelnej hry Ivana Bukovčana s názvom Kohút nezaspieva. Zahral si v nej aj Vladimír Durdík ml. postavu zverolekára Šustka. Zaujímavosťou je, že rovnaká rola, sa ušla v minulosti aj jeho otcovi Vladimírovi Durdíkovi st. v televíznom filme Kým kohút nezaspieva (1972) v réžii Milana Dubovského.

Herecké kreácie Durdíka ml. si všimli aj českí filmári. Do českej kinematografie vstúpil Vladimír Durdík ml. prvýkrát vo veľkej úlohe inžiniera Ondřeje Kašíka (do českého jazyka ho nadaboval český herec Viktor Preiss) v dráme Hrozba (1978) v réžii Zdeňka Sirového. Po šiestich rokoch sa predstavil ako otec Jožka v detskom filme Otakara Kosky Už se nebojím (1984).

O rok sa objavil ako inžinier Tomčány v komédii Jako jed (1985) režiséra Víta Olmera. Vo filme si zahrala jeho boku aj slovenská herečka Ivona Krajčovičová a skvelý Zdeňek Svěrák, ktorý bol tiež autorom scenára. Vladimír Durdík ml. stvárnil tiež postavu klienta v thrilleri Jaroslava Brabca Holčičky na život a smrt (1995).

Americký režisér Jon Avnet nakrúcal v roku 2001 v Bratislave film Uprising (Povstanie). Vo filme účinkovalo množstvo amerických hviezd ako Donald Sutherland, Jon Voight, David Schwimmer, ale príležitosť dostali aj slovenskí umelci Vladimír Durdík ml., Andrej Hryc, Henrieta Mičkovicová a Monika Hilmerová.

Na slovenskej hereckej scéne patril herec medzi významných recitátorov s príjemným hlbokým hlasom, ktorý využíval aj v dabingu i v rozhlase.

Bol známy nielen ako herec, ale aj ako kuchár amatér, čo prezentoval na obrazovke Slovenskej televízie (STV).

Priatelia herca poznali ako bohéma, ktorý sa rád zabáva. Charizmatický fešák mal veľký úspech u žien a rád si doprial pohár vína. Lekári mu neskôr diagnostikovali cirhózu pečene, ochoreniu herec podľahol 9. marca 2003 v Bratislave vo veku 54 rokov.

Dvaja veľkí muži z jednej hereckej rodiny mali toho veľa spoločného. Okrem iného aj fakt, že hercov otec, takisto Vladimír, zomrel len o rok starší než jeho syn.

Autobiografia Vladimíra Durdíka ml. s názvom Keď sa obzriem vyšla v roku 2003. Svoj život herec vyrozprával spisovateľke a novinárke Marike Studeničovej, ktorá musela napokon dokončiť jeho príbeh sama.