Slovensko nezavedie celoplošnú fakturáciu bez DPH
- 12:25 25.05.2019
- Bratislava

Slovensko by mohlo v boji proti podvodom na dani z pridanej hodnoty (DPH) využiť zavedenie tzv. celoplošnej fakturácie bez DPH (reverse charge), po ktorej volajú niektorí opoziční politici.
Rozhodla sa tak urobiť už Česká republika, ktorá čaká na verdikt z Bruselu. Slovenský rezort financií však hovorí o zložitom procese zavádzania a aj o nesplnení podmienky objemu karuselových podvodov. Firmy by sa zavedeniu mechanizmu nebránili.
Eurosmernica umožňuje zavedenie plošného reverse charge len na transakcie v hodnote vyššej ako 17.500 eur a za veľmi prísnych technických podmienok. Navyše štáty by ho mohli využívať len do 30. júna 2020. O plošné zavedenie tohto nástroja požiadala Európsku komisiu (EK) Česká republika, opatrenie by mohlo v krajine fungovať od 1. júla 2020. Zatiaľ však podľa vyjadrení českého ministerstva financií nepredložila EK návrh Rade EÚ, ktorej schválenie je nutnou podmienkou na zavedenie. „Plošný reverse charge je spolu s kontrolným výkazom a elektronickou evidenciou tržieb posledným stavebným kameňom komplexnej reformy výberu daní, ktorú začala už minulá vláda. Vďaka týmto nástrojom sa zníži počet karuselových podvodov, a tým sa zvýši aj výber DPH,“ povedal pre TASR Zdeněk Vojtěch z tlačového odboru českého rezortu financií.
Po zavedení plošného reverse charge volá na Slovensku napríklad opozičné hnutie OĽaNO. Je presvedčené, že by to prispelo k zamedzeniu kolotočových vratiek s DPH, navyše varuje pred možným presunom takýchto podvodov z Česka na Slovensko od roku 2020.
Slovensko bolo spolu s Českom, Bulharskom a Rakúskom medzi prvými krajinami, ktoré uvažovali o zavedení všeobecného prenosu daňovej povinnosti. „MF SR je za zavedenie akéhokoľvek zmysluplného a účinného nástroja v boji proti daňovým podvodom. Reverse charge považuje za dobré riešenie, pretože je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako eliminovať úniky na DPH, preto sme ho počas diskusií na európskej úrovni podporovali,“ zhodnotil tlačový odbor rezortu s tým, že samotný proces jeho zavedenia je zložitejší. Nakoniec štát tento nástroj nevyužije. „Okrem toho, že jeho zavedenie musí nájsť širokú podporu v rámci krajín EÚ, musí každý žiadateľ splniť aj viacero podmienok. Slovensko pritom nespĺňa podmienku podielu karuselových podvodov, ktorý musí byť vyšší ako 25 % celkového výpadku príjmov DPH, a to je jeden z dôvodov, prečo toto opatrenie nemôže byť na Slovensku prijaté,“ tvrdí MF SR.
Mechanizmus reverse charge pri DPH sa v súčasnosti na Slovensku už využíva, ale nie plošne. „V súčasnosti sa prenos daňovej povinnosti uplatňuje na stavebné práce, v určitých prípadoch na dodanie nehnuteľnosti, na niektoré poľnohospodárske tovary a kovové výrobky, kovový šrot, mobilné telefóny v hodnote vyššej ako 5000 eur a na niektoré iné skupiny tovarov a služieb, pri obchodovaní s ktorými štát identifikoval vysoké riziko daňových podvodov,“ vysvetlila odborníčka Slovenskej komory daňových poradcov Eva Fričová. Podľa nej môže byť zavedenie všeobecného reverse charge efektívnym nástrojom, ale len v spojení s inými kontrolnými mechanizmami. „Sú nimi napríklad systém elektronického vykazovania transakcií, zvýšenie kontroly a efektivity výberu DPH pri poslednom článku dodávateľského reťazca, kde celá suma DPH z finálnej spotreby musí byť odvedená štátu a podobne,“ hovorí Fričová.
Firmy na Slovensku by sa zavedeniu tohto nástroja nebránili. „Je to téma, ktorá si vyžaduje hlbšiu odbornú diskusiu na pôde Hospodárskej a sociálnej rady SR. Treba si však uvedomiť, že zavedenie nie je možné bez kvalitne vypracovanej analýzy vplyvov. Každé opatrenie, ktoré zjednoduší daňový systém a prispeje k efektívnejšiemu výberu daní, vítame. Rovnako dôležitá je však aj efektivita ich míňania,“ uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.
Rovnaký názor má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. „Na prvý pohľad sa zdá, že pre firmy by to zväčša mohlo byť vhodnejšie, pretože by to znamenalo nižšiu potrebu toku peňazí a malo by to pozitívny dosah z hľadiska výberu DPH. Štát by sa tým mal zaoberať, mal by k tomu spraviť nejakú analýzu Inštitút finančnej politiky,“ dodal viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.

Richard Raši vytýka Majerskému rozdeľovanie dotácií a čerpanie eurofondov
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši vytýka predsedovi Prešovského samosprávneho kraja a KDH Milanovi Majerskému nespravodlivé rozdeľovanie dotácií kraja.

Zdanením najbohatších získa EÚ miliardy na obranu, tvrdí daňové observatórium
Daňové observatórium EÚ zverejnilo odhady, podľa ktorých minimálna daň vo výške dvoch percent pre najbohatších by mohla v rámci EÚ vygenerovať 67 miliárd eur na financovanie obrany a reindustrializácie.

Ministerstvo financií varuje pred falošnou stránkou, snaží sa získať údaje a peniaze občanov
Ministerstvo financií SR varuje pred falošnou internetovou stránkou, ktorá má v užívateľoch vzbudiť dojem, že elektronicky komunikujú s finančnou správou.

L. de Guindos: Politika D. Trumpa je pre ekonomiku väčšou neistotou než COVID-19
Politika amerického prezidenta Donalda Trumpa predstavuje pre ekonomiku väčšiu neistotu než pandémia nového koronavírusu.

NBS upozorňuje na investovanie podľa finfluencerov, môže byť rizikové
Jednou z aktuálnych výziev vo finančnom svete je vplyv tzv. finfluencerov.