Zvládli by ste prijímačky na Oxford? S týmito 4 otázkami sa uchádzači museli popasovať

Oxfordská univerzita je považovaná za jednu z najkvalitnejších na svete už od roku 1096, keď bola založená. Takúto prestíž si získala najmä na základe špičkového vzdelávania a neraz aj náročných prijímacích skúšok.

Oxford zverejnil niekoľko otázok, ktoré sa uchádzačov pýtali na pohovoroch v uplynulých rokoch, aby trochu poodkryl zákulisie tohto procesu. Väčšina otázok sa týka tém, ktoré by kandidáti mali ovládať alebo ich zaujali pri písaní vstupnej eseje.

Vedúca oddelenia pre komunikáciu s verejnosťou, doktorka Samina Khanová, hovorí, že okolo prijímacích pohovorov na Oxforde koluje množstvo mýtov. „Vieme, že v súvislosti s pohovorom na Oxforde sa šíria niektoré mylné informácie, a tak sme sa pokúsili zverejniť toľko údajov, koľko je možné. Chceme, aby študenti spoznali realitu.“

„Pohovor by mal byť príležitosťou predviesť záujem a schopnosti v rámci vybranej témy bez ohľadu na to, aké ste absolvovali vzdelanie. Odrecitovať to, čo už viete, nestačí.“

Otázky, ktoré sa na oxfordských pohovoroch za posledné roky kládli, siahajú k mnohým témam, vrátane náboženstva, ekonomiky, politiky aj francúzštiny. Tie, ktoré vám dnes ponúkame, slúžia na to, aby si záujemca vytvoril predstavu o priebehu pohovoru.

Vo všeobecnosti platí, že na otázky neexistuje jediná konkrétna správna odpoveď – ich úloha skôr spočíva v podnietení diskusie. Personál nezaujíma, koľko sa toho uchádzač „nabifľoval“, ale skôr to, ako uvažuje.

Niekoľko otázok z odboru vedy a medicíny

Asi každý štvrtý človek vo Veľkej Británii umiera následkom niektorého druhu rakoviny, zatiaľ čo vo Filipínach je to len približne každý desiaty. Ktoré faktory by mohli prispievať k rozdielu medzi krajinami?

Možní budúci medici si túto otázku naposledy vypočuli na pohovore v roku 2016. Ich úlohou nebolo zostaviť zoznam faktorov, ktoré sa v rámci dvoch populácií odlišujú. Namiesto toho uspeli tí, ktorí sa nebáli položiť ďalšie otázky: Je pritom zohľadnený životný štýl? Aká je priemerná dĺžka života v týchto krajinách?

Koľko rôznych molekúl vieme vytvoriť zo 6 atómov uhlíka a 12 atómov vodíka?

Táto otázka odznela v roku 2018 pred záujemcami o štúdium chémie. Každý fanúšik tohto vedného odboru vie, že z týchto atómov viete vytvoriť 5 molekúl, čo však ako odpoveď nestačí. Zamestnanci namiesto toho chceli počuť to, ako molekuly s rovnakým vzorcom môžu mať ohromne rozdielnu štruktúru, a ako to súvisí s ich merateľnými vlastnosťami.

Zoraďte krajiny do poradia v závislosti od hrubej miery úmrtnosti (počet úmrtí na 1.000 ľudí): Bangladéš, Japonsko, Juhoafrická republika, Veľká Británia.

Táto otázka z roku 2017 zdanlivo pripomína tie, ktoré sme už spomenuli. Jej pointou však bolo preveriť pozornosť uchádzačov.

O úmrtnosti (mortalite) sa v médiách často hovorí v súvislosti s ochoreniami alebo detskou úmrtnosťou, ktoré krajinu trápia. Hrubá miera úmrtnosti však vypovedá o každom jednom úmrtí v krajine.

Niektorí kandidáti sa pomýlili a predpokladali, že úmrtnosť je najvyššia v Bangladéši kvôli početným úmrtiam detí a častému výskytu infekčných ochorení. Aká je pravda? Najvyššiu úmrtnosť treba hľadať v krajinách so starnúcou populáciou – to znamená, že v rebríčku sa ako prvé umiestnio Japonsko, za ním Veľká Británia, Juhoafrická republika a Bangladéš.

Ako vieme odhadnúť hmotnosť atmosféry?

Bežný človek si nepamätá, že hmotnosť atmosféry sa odhaduje na 5,4 miliardy miliárd kilogramov, a táto vedomosť skutočne nepomohla ani uchádzačom na pohovore. Kľúčovým slovom v otázke je „ako“ – takže samotnou odpoveďou nie je vyriešenie problému, ale postup pri jeho riešení.

Vhodný uchádzač sa na pohovore pokúsi zistiť, či sa v atmosfére nachádzajú prvky alebo vlastnosti, ktoré môžeme pozorovať aj na zemskom povrchu, a pomocou ktorých by sme vedeli odhadnúť jej hmotnosť. Jednou z týchto vlastností (veličín) je atmosférický tlak.

Uchádzači, ktorí uspeli, okrem toho boli schopní správne určiť, v koľkých kilometroch nad zemským povrchom atmosféra končí, a ktoré jej vrstvy sú redšie ako iné.