Známe liečivo na pálenie záhy môže viesť k fatálnym následkom

Na liečbu gastrointestinálnych ochorení, pri ktorých dochádza k nadmernej tvorbe kyseliny v žalúdku, sa často predpisujú liečivá známe pod zastrešujúcim názvom inhibítory protónovej pumpy. V našich končinách sa udomácnili pod názvami ako Omeprazol, Pantoprazol, Lanzoprazol, Lebaprazol, Ezomeprazol a Dexlanzoprazol.

Inhibítory protónovej pumpy sa zvyčajne vydávajú na lekársky predpis, no niektoré z nich vám predajú aj bez neho, čomu by v blízkej dobe mohol nastať koniec. Štúdia zverejnená v zdravotníckom žurnále BMJ ich totiž označuje za pôvodcov niekoľkých druhov chronických ochorení srdca.

Narastajúce riziko úmrtia

Nová štúdia analyzovala zdravotné záznamy americkej agentúry zaoberajúcej sa záležitosťami veteránov. Jej tvorcovia sa zamerali na údaje z rokov 2002 až 2004, v rámci ktorých 157.625 ľudí užívalo inhibítory protónovej pumpy na predpis, a 56.842 ľudí užívalo antihistaminiká, ktoré sa tiež predpisujú na liečbu pálenia záhy.

Účastníci, z ktorých väčšinu tvorili belosi vo veku 65 rokov a viac, boli klinicky sledovaní po dobu 10 rokov. Zdravotné údaje boli použité na vytvorenie štatistického modelu klinického pokusu, ktorý náhodne určil, ktorí pacienti budú užívať inhibítory protónovej pumpy, a ktorí antihistaminiká.

Výskumníci na základe získaných údajov odhadujú, že v rámci každých 1.000 jednotlivcov užívajúcich inhibítory protónovej pumpy umrelo o 45,2 viac z nich, ako je bežné. Úmrtia najčastejšie nastali v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny žalúdka a chronických ochorení obličiek.

Odhaduje sa, že na 1.000 ľudí, ktorí užívali inhibítory protónovej pumpy, pripadá

• 88,7 úmrtí v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia,
• 4,3 úmrtí v dôsledku rakoviny žalúdka,
• 8,6 úmrtí v dôsledku chronického ochorenia obličiek,

zatiaľ čo v rámci tých, ktorí užívali antihistaminiká je to

• 73,3 úmrtí v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia,
• 4,6 úmrtí v dôsledku rakoviny žalúdka,
• 4,4 úmrtí v dôsledku chronického ochorenia obličiek.

Lekári okrem toho našli priamu úmernosť medzi dĺžkou trvania liečby a rizikom úmrtia bez závislosti od toho, či účastník užíval nízku alebo vysokú dávku lieku.

Výskum tiež odhalil, že viac ako polovica pacientov užívajúcich inhibítory protónovej pumpy tieto lieky užívala bez lekárskeho odporúčania. „Mňa najviac zaráža, že ľudia, ktorí ich užívajú, ale z medicínskeho hľadiska ich nepotrebujú, môžu utrpieť závažné dôsledky,“ konštatuje vedúci výskumník doktor Ziyad Al-Aly z Washingtonskej zdravotníckej univerzity (Washington University School of Medicine).

Odporúčanie na záver

Al-Aly si myslí, že voľne dostupné inhibítory protónovej pumpy by mali obsahovať jasné varovanie o potenciálnom riziku úmrtia, ako aj upozornenie na obmedzenie dĺžky užívania lieku, ktoré by podľa neho nemalo prekročiť 14 dní. „Ľudia, ktorí chcú užívať inhibítory protónovej pumpy dlhšie, by sa mali poradiť s lekárom.“

Užívanie voľnopredajných inhibítorov protónovej pumpy po dobu niekoľkých mesiacov podľa Al-Alyho nie je bezpečné. „Náš výskum dokazuje, že užívaniu týchto liekov by sme sa mali vyhnúť vždy, keď to situácia dovoľuje. Ak lekár určí, že je nutné ich predpísať, dávkovanie by malo byť obmedzené na minimum v rámci čo najkratšieho obdobia.“